Smog môže byť príčinou dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla, môže vyvolať kašeľ a pocit tlaku na hrudi.
Autor TASR
Bratislava 24. januára (TASR) – Nepriaznivá smogová situácia počas zimných mesiacov môže viesť u alergikov až k vyvolaniu astmatického záchvatu. Osobám, ktoré majú chronické problémy dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, môže smog zhoršiť aktuálny zdravotný stav. Upozornil na to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Smog môže byť príčinou dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla, môže vyvolať kašeľ a pocit tlaku na hrudi. Okrem oxidov dusíka a oxidov síry obsahuje najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú nebezpečné jemné častice pod 10 µg (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú do dolných dýchacích ciest. "K najcitlivejším skupinám patria alergici - astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy," priblížila Oľga Miklánková z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Hygienici vysvetlili, že smogové situácie sú spôsobené zhoršením rozptylových podmienok v ovzduší v dôsledku nepriaznivého počasia. Najčastejšie ide o inverzné situácie, kedy vrstva ovzdušia nad terénom, najčastejšie v dolinách, je prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov áut zostávajú v dýchacej zóne človeka, čím dochádza k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) má povinnosť informovať obyvateľov o vzniknutej smogovej situácii. Cez smogový varovný systém sú informované i príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktoré spolupracujú s dotknutými obcami a môžu poskytnúť podrobnejšie informácie o dosahoch znečistenia ovzdušia na zdravie a možnostiach ochrany.
Odbor hygieny životného prostredia dodal, že chrániť sa pred nadmerným vdychovaním znečisteného ovzdušia možno obmedzením športovania a nadmerných aktivít vonku či skrátením celkovej doby pobytu vonku. Pri znečistení vzduchu odporúča obmedziť vetranie v interiéroch. Dôležité je aj vyvarovať sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne, akými sú fajčenie, voľné spaľovanie, lepenie, prášenie či podobné aktivity.
Smog môže byť príčinou dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla, môže vyvolať kašeľ a pocit tlaku na hrudi. Okrem oxidov dusíka a oxidov síry obsahuje najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú nebezpečné jemné častice pod 10 µg (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú do dolných dýchacích ciest. "K najcitlivejším skupinám patria alergici - astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy," priblížila Oľga Miklánková z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Hygienici vysvetlili, že smogové situácie sú spôsobené zhoršením rozptylových podmienok v ovzduší v dôsledku nepriaznivého počasia. Najčastejšie ide o inverzné situácie, kedy vrstva ovzdušia nad terénom, najčastejšie v dolinách, je prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov áut zostávajú v dýchacej zóne človeka, čím dochádza k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) má povinnosť informovať obyvateľov o vzniknutej smogovej situácii. Cez smogový varovný systém sú informované i príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktoré spolupracujú s dotknutými obcami a môžu poskytnúť podrobnejšie informácie o dosahoch znečistenia ovzdušia na zdravie a možnostiach ochrany.
Odbor hygieny životného prostredia dodal, že chrániť sa pred nadmerným vdychovaním znečisteného ovzdušia možno obmedzením športovania a nadmerných aktivít vonku či skrátením celkovej doby pobytu vonku. Pri znečistení vzduchu odporúča obmedziť vetranie v interiéroch. Dôležité je aj vyvarovať sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne, akými sú fajčenie, voľné spaľovanie, lepenie, prášenie či podobné aktivity.