Suchý vzduch má podľa odborníčky vplyv aj na vysušovanie pokožky tváre, čo sa prejavuje jej predčasným starnutím a vznikom vrások.
Autor TASR
Bratislava 23. januára (TASR) – Prekúrené miestnosti môžu ľudskému organizmu škodiť. Jednak tým, že sa v nich môžu ľahšie šíriť virózy, ale tiež vystavením sa prudkým zmenám teplôt, ktoré pôsobia na organizmus pri prechode z exteriéru do interiéru a opačne. Upozornil na to Odbor hygieny životného prostredia z Úradu verejného zdravotníctva SR.
"Počas zimných mesiacov je z hľadiska prevencie pred ochorením potrebné v každej obývanej miestnosti udržiavať určitú optimálnu teplotu," odporúča Oľga Miklánková z ÚVZ. Podľa názoru odborníčky je v priestoroch, kde človek dlhšie sedí, optimálna teplota okolo 22 až 26 stupňov Celzia. Teplota v kúpeľni by sa mala pohybovať medzi 22 až 24 stupňami. Vo vstupných halách by to malo byť medzi 18 až 20 stupňami, na chodbách a schodiskách okolo 15 až 18 stupňov Celzia. V spálni by sa teplota mala pohybovať na úrovni 16 až 20 stupňov, pričom pri novorodencoch by to malo byť 20 stupňov Celzia a pri menších deťoch 18 až 20 stupňov Celzia.
"Takto zvolené teploty v miestnostiach sú vhodné pre regeneráciu organizmu. Urýchlia sa procesy v tele, posilňuje sa imunitný systém a napomôže to ku kvalitnému spánku. Teplota v spálni by ale nemala klesnúť pod 16 °C pre zníženú obranyschopnosť organizmu voči respiračným ochoreniam," zdôraznila Miklánková. Taktiež poukázala na dôležitosť vetrania.
Podotkla, že dôsledkom suchého vzduchu môže byť zvýšená chorobnosť, opakované zápaly spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ. Suchý vzduch má podľa odborníčky vplyv aj na vysušovanie pokožky tváre, čo sa prejavuje jej predčasným starnutím a vznikom vrások. Optimálna vlhkosť vzduchu by sa mala počas chladného počasia pohybovať od 30 do 50 percent.
Upozornila, že pokiaľ je v priestoroch bytu veľmi suchý vzduch, na zvlhčovanie je možné použiť rôzne druhy zvlhčovačov. Na radiátory odporúča umiestniť odparovače, no pripomína, že ich je potrebné udržiavať v čistote a pravidelne v nich vymieňať vodu, aby sme predišli tvorbe baktérií.
"Počas zimných mesiacov je z hľadiska prevencie pred ochorením potrebné v každej obývanej miestnosti udržiavať určitú optimálnu teplotu," odporúča Oľga Miklánková z ÚVZ. Podľa názoru odborníčky je v priestoroch, kde človek dlhšie sedí, optimálna teplota okolo 22 až 26 stupňov Celzia. Teplota v kúpeľni by sa mala pohybovať medzi 22 až 24 stupňami. Vo vstupných halách by to malo byť medzi 18 až 20 stupňami, na chodbách a schodiskách okolo 15 až 18 stupňov Celzia. V spálni by sa teplota mala pohybovať na úrovni 16 až 20 stupňov, pričom pri novorodencoch by to malo byť 20 stupňov Celzia a pri menších deťoch 18 až 20 stupňov Celzia.
"Takto zvolené teploty v miestnostiach sú vhodné pre regeneráciu organizmu. Urýchlia sa procesy v tele, posilňuje sa imunitný systém a napomôže to ku kvalitnému spánku. Teplota v spálni by ale nemala klesnúť pod 16 °C pre zníženú obranyschopnosť organizmu voči respiračným ochoreniam," zdôraznila Miklánková. Taktiež poukázala na dôležitosť vetrania.
Podotkla, že dôsledkom suchého vzduchu môže byť zvýšená chorobnosť, opakované zápaly spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ. Suchý vzduch má podľa odborníčky vplyv aj na vysušovanie pokožky tváre, čo sa prejavuje jej predčasným starnutím a vznikom vrások. Optimálna vlhkosť vzduchu by sa mala počas chladného počasia pohybovať od 30 do 50 percent.
Upozornila, že pokiaľ je v priestoroch bytu veľmi suchý vzduch, na zvlhčovanie je možné použiť rôzne druhy zvlhčovačov. Na radiátory odporúča umiestniť odparovače, no pripomína, že ich je potrebné udržiavať v čistote a pravidelne v nich vymieňať vodu, aby sme predišli tvorbe baktérií.