Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Smogové situácie môžu u alergikov môžu vyvolať astmatický záchvat. U ľudí s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy môžu zhoršiť zdravotný stav.
Autor TASR/Tablet.TV
Bratislava 25. januára (TASR/Tablet.TV) - Smogové situácie, ktoré sa v posledných dňoch zaznamenali na viacerých oblastiach Slovenska, môžu spôsobiť podráždenie očí, slizníc nosa a hrdla či vyvolávať kašeľ a pocit tlaku na hrudi. U alergikov môžu vyvolať astmatický záchvat. U ľudí s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy môžu zhoršiť zdravotný stav. Informuje o tom Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
"K najcitlivejším populačným skupinám patria alergici- astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy. Zvýšenému riziku z pôsobenia znečisteného ovzdušia v takýchto situáciách sú vystavení ľudia pracujúci vo vonkajšom prostredí, napríklad policajti, pracujúci pri údržbe komunikácií, prípadne športovci trénujúci vonku," vysvetľuje docentka Kvetoslava Koppová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
sú spôsobené zhoršením rozptylových podmienok v ovzduší v dôsledku nepriaznivých meteorologických podmienok. Najčastejšie ide o inverzné situácie, kedy vrstva ovzdušia nad terénom, najčastejšie v dolinách, je prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky, vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov vozidiel, zostávajú v dolnej vrstve ovzdušia, v dýchacej zóne človeka. Dochádza tak k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok.
Zimný smog býva podľa odborníkov ÚVZ SR výraznejší najmä z dôvodu, že ide o vykurovaciu sezónu so zvýšeným prísunom emisií z vykurovania do ovzdušia. Takýto smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice PM10, ktoré pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne môžu prenikať cez pľúcne skliepky až do krvi.
V takýchto obdobiach odporúčajú odborníci obmedziť športovanie a nadmerné aktivity vonku, obmedziť vetranie v interiéroch, skrátiť celkovú doby pobytu vonku, vyvarovať sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne ako fajčenie či prášenie.
"K najcitlivejším populačným skupinám patria alergici- astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy. Zvýšenému riziku z pôsobenia znečisteného ovzdušia v takýchto situáciách sú vystavení ľudia pracujúci vo vonkajšom prostredí, napríklad policajti, pracujúci pri údržbe komunikácií, prípadne športovci trénujúci vonku," vysvetľuje docentka Kvetoslava Koppová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
sú spôsobené zhoršením rozptylových podmienok v ovzduší v dôsledku nepriaznivých meteorologických podmienok. Najčastejšie ide o inverzné situácie, kedy vrstva ovzdušia nad terénom, najčastejšie v dolinách, je prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky, vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov vozidiel, zostávajú v dolnej vrstve ovzdušia, v dýchacej zóne človeka. Dochádza tak k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok.
Zimný smog býva podľa odborníkov ÚVZ SR výraznejší najmä z dôvodu, že ide o vykurovaciu sezónu so zvýšeným prísunom emisií z vykurovania do ovzdušia. Takýto smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice PM10, ktoré pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne môžu prenikať cez pľúcne skliepky až do krvi.
V takýchto obdobiach odporúčajú odborníci obmedziť športovanie a nadmerné aktivity vonku, obmedziť vetranie v interiéroch, skrátiť celkovú doby pobytu vonku, vyvarovať sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne ako fajčenie či prášenie.
