Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predspánková rutina detí a ani adolescentov by už nemala podľa slov odborníčky obsahovať aktivity so svietivými displejmi, teda počítačom, televíziou, hernou konzolou, smartfónmi či tabletmi.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) - Spánkový režim detí počas prázdnin je oveľa voľnejší ako počas školského roka. Preto je potrebné približne týždeň pred koncom prázdnin postupne zaviesť niektoré pravidlá, aby si deti zvykli na ranné vstávanie. Pre TASR to uviedla vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva SR Jana Hamade.
"Menším deťom spravidla pomáha, ak majú pred spaním predvídateľnú rutinu a poznajú jasný sled udalostí, ktoré predchádzajú uloženiu do postele. Napríklad po sprche či kúpeli sa deti prezliekajú do pyžama, vyčistia si zuby, uložia sa do postele a po rozprávke, zápise do denníka či bozku na dobrú noc sa svetlo zhasne a nasleduje spánok," priblížila odborníčka. Predspánková rutina detí a ani adolescentov by už nemala podľa jej slov obsahovať aktivity so svietivými displejmi, teda počítačom, televíziou, hernou konzolou, smartfónmi či tabletmi.
Miestnosť na spanie by mala byť podľa Hamade zatemnená, tichá, vyvetraná a chladnejšia než ostatné obytné miestnosti v byte či dome. "Vhodná je teplota do 20 stupňov Celzia, avšak nie menej ako 16 stupňov Celzia," uviedla. Zároveň upozornila, že spánok u detí, ale aj dospievajúcich, je nevyhnutný pre správne fungovanie – od imunitného systému až po obnovu energetických zásob. "Nedostatočný, respektíve nekvalitný spánok môže mať viaceré negatíva. Ide napríklad o vyčerpanosť, zhoršenú náladu a sociálne správanie či kognitívny vývoj, ale aj o zníženú schopnosť učenia," povedala. Ako doplnila, spánok zodpovedá za posilňovanie a regeneráciu pamäte, počas spánku sa zdokonaľujú organizačné schopnosti, plánovanie a exekutívne funkcie. "Dostatok kvalitného spánku je pre vyvíjajúci sa mozog nevyhnutnou podmienkou pre rast, pre schopnosť koncentrovať sa a pozitívne tiež ovplyvňuje temperament," poznamenala Hamade.
"Odporúčané množstvo spánku pre školákov vo veku od šesť do 13 rokov je v dĺžke deväť až 11 hodín. Staršie deti od 14 do 17 rokov potrebujú osem až desať hodín spánku," upozornila odborníčka. Mladší dospelí od 18 do 25 rokov potrebujú spať sedem až deväť hodín. "Pre optimálnu dĺžku spánku je potrebné tiež zohľadniť napríklad celkový zdravotný stav či každodenné aktivity dieťaťa. Okrem kvantity spánku je dôležitá aj jeho kvalita," uzavrela.
"Menším deťom spravidla pomáha, ak majú pred spaním predvídateľnú rutinu a poznajú jasný sled udalostí, ktoré predchádzajú uloženiu do postele. Napríklad po sprche či kúpeli sa deti prezliekajú do pyžama, vyčistia si zuby, uložia sa do postele a po rozprávke, zápise do denníka či bozku na dobrú noc sa svetlo zhasne a nasleduje spánok," priblížila odborníčka. Predspánková rutina detí a ani adolescentov by už nemala podľa jej slov obsahovať aktivity so svietivými displejmi, teda počítačom, televíziou, hernou konzolou, smartfónmi či tabletmi.
Miestnosť na spanie by mala byť podľa Hamade zatemnená, tichá, vyvetraná a chladnejšia než ostatné obytné miestnosti v byte či dome. "Vhodná je teplota do 20 stupňov Celzia, avšak nie menej ako 16 stupňov Celzia," uviedla. Zároveň upozornila, že spánok u detí, ale aj dospievajúcich, je nevyhnutný pre správne fungovanie – od imunitného systému až po obnovu energetických zásob. "Nedostatočný, respektíve nekvalitný spánok môže mať viaceré negatíva. Ide napríklad o vyčerpanosť, zhoršenú náladu a sociálne správanie či kognitívny vývoj, ale aj o zníženú schopnosť učenia," povedala. Ako doplnila, spánok zodpovedá za posilňovanie a regeneráciu pamäte, počas spánku sa zdokonaľujú organizačné schopnosti, plánovanie a exekutívne funkcie. "Dostatok kvalitného spánku je pre vyvíjajúci sa mozog nevyhnutnou podmienkou pre rast, pre schopnosť koncentrovať sa a pozitívne tiež ovplyvňuje temperament," poznamenala Hamade.
"Odporúčané množstvo spánku pre školákov vo veku od šesť do 13 rokov je v dĺžke deväť až 11 hodín. Staršie deti od 14 do 17 rokov potrebujú osem až desať hodín spánku," upozornila odborníčka. Mladší dospelí od 18 do 25 rokov potrebujú spať sedem až deväť hodín. "Pre optimálnu dĺžku spánku je potrebné tiež zohľadniť napríklad celkový zdravotný stav či každodenné aktivity dieťaťa. Okrem kvantity spánku je dôležitá aj jeho kvalita," uzavrela.
