Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre kresťanov má Štedrý deň, respektíve Štedrý večer, i nasledujúce dni predovšetkým duchovný rozmer.
Autor TASR
Bratislava 24. decembra (TASR) – Slováci, podobne ako ich susedia Česi, si 24. december užívajú už tri desaťročia ako voľný deň. Ešte pred rokom 1989 však bol Štedrý deň riadnym pracovným dňom, pokiaľ nepripadol na sobotu alebo nedeľu.
Zákon 93/1951 Zb. obsahoval iba jeden štátny sviatok, a to 9. máj ako výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Prvý a Druhý sviatok vianočný, 25. a 26. december, boli dňami pracovného pokoja.
Komunistická moc si netrúfla vianočné sviatky otvorene zakázať, predovšetkým začiatkom 50. rokov však bola zrejmá snaha vymazať spojenie Vianoc s kresťanskými tradíciami a s narodením Ježiša Krista. Ako pripomína český historik Petr Koura, autor knihy České Vánoce, nespievali sa koledy, z knižníc mizli knihy s vianočnou tematikou a darčeky začal nosiť dedo Mráz.
Komunistický prezident Antonín Zápotocký ešte ako predseda vlády v legendárnom prejave 21. decembra 1952 vyzdvihol premenu nahého Ježiška "z chlieva" na deda Mráza oblečeného v kožuchu. "Dedo Mráz k nám prichádza od Východu a na cestu mu žiaria takisto hviezdy. Nielen jediná, betlehemská. Celá kopa červených hviezd na našich šachtách, hutiach, továrňach a stavbách," povedal v rozhlasovom vystúpení Zápotocký.
Snahy o potlačenie pôvodných vianočných tradícií napokon neboli úspešné. Po roku 1956 sa Ježiško mohol opäť vrátiť do Československa. Štedrý deň však stále ostával bežným pracovným dňom, hoci na niektorých pracoviskách umožňovali zamestnancom odísť skôr z práce.
Prvý "ponovembrový" Štedrý deň, teda 24. december 1989, pripadol na nedeľu. Už 9. mája 1990 však poslanci Federálneho zhromaždenia (FZ) schválili novelu zákona z roku 1951 a tá definitívne zaradila Štedrý deň medzi dni pracovného pokoja spolu s Prvým a Druhým sviatkom vianočným.
"Štedrý deň sa stal tradíciou u našich národov a u obyvateľov nášho štátu, dňom, ktorý považujú všetci bez rozdielu náboženského presvedčenia za deň významný pre vyjadrenie vzťahov k svojim spoluobčanom, k svojim rodinným príslušníkom. Aj ľudia bez náboženského presvedčenia si ctia Štedrý deň ako deň významného rodinného spoločenstva," zdôvodnil tento návrh český poslanec Karol Stome. Táto teória podľa neho napokon zvíťazila nad negatívnymi stanoviskami, predovšetkým ekonomickým a organizačno-technickým.
Počas Vianoc v roku 1990 sa teda obyvatelia Česko-Slovenska tešili z troch voľných dní – dokopy dokonca z piatich, keďže Štedrý deň a vianočné sviatky pripadli na pondelok, utorok a stredu a nadväzovali tak na víkend (päť dní voľna bolo aj v rokoch 1997, 2001, 2003, 2007, 2008, 2012, 2014 a 2018 a najbližšie sa tak stane v roku 2025, tentoraz až po sedemročnej pauze).
V samostatnej Slovenskej republike potom Štedrý deň zaradil medzi dni pracovného pokoja Zákon č. 241/1993 Z. z. prijatý 27. októbra 1993.
Pre kresťanov má Štedrý deň, respektíve Štedrý večer, i nasledujúce dni - Prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december) a Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana (26. december) - predovšetkým duchovný rozmer. Pre všetkých však Vianoce predstavujú sviatky pokoja a mieru spojené s tradíciami, ako sú zdobenie vianočného stromčeka, vianočné darčeky a stretnutia v rodinnom kruhu.
Zákon 93/1951 Zb. obsahoval iba jeden štátny sviatok, a to 9. máj ako výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Prvý a Druhý sviatok vianočný, 25. a 26. december, boli dňami pracovného pokoja.
Komunistická moc si netrúfla vianočné sviatky otvorene zakázať, predovšetkým začiatkom 50. rokov však bola zrejmá snaha vymazať spojenie Vianoc s kresťanskými tradíciami a s narodením Ježiša Krista. Ako pripomína český historik Petr Koura, autor knihy České Vánoce, nespievali sa koledy, z knižníc mizli knihy s vianočnou tematikou a darčeky začal nosiť dedo Mráz.
Komunistický prezident Antonín Zápotocký ešte ako predseda vlády v legendárnom prejave 21. decembra 1952 vyzdvihol premenu nahého Ježiška "z chlieva" na deda Mráza oblečeného v kožuchu. "Dedo Mráz k nám prichádza od Východu a na cestu mu žiaria takisto hviezdy. Nielen jediná, betlehemská. Celá kopa červených hviezd na našich šachtách, hutiach, továrňach a stavbách," povedal v rozhlasovom vystúpení Zápotocký.
Snahy o potlačenie pôvodných vianočných tradícií napokon neboli úspešné. Po roku 1956 sa Ježiško mohol opäť vrátiť do Československa. Štedrý deň však stále ostával bežným pracovným dňom, hoci na niektorých pracoviskách umožňovali zamestnancom odísť skôr z práce.
Prvý "ponovembrový" Štedrý deň, teda 24. december 1989, pripadol na nedeľu. Už 9. mája 1990 však poslanci Federálneho zhromaždenia (FZ) schválili novelu zákona z roku 1951 a tá definitívne zaradila Štedrý deň medzi dni pracovného pokoja spolu s Prvým a Druhým sviatkom vianočným.
"Štedrý deň sa stal tradíciou u našich národov a u obyvateľov nášho štátu, dňom, ktorý považujú všetci bez rozdielu náboženského presvedčenia za deň významný pre vyjadrenie vzťahov k svojim spoluobčanom, k svojim rodinným príslušníkom. Aj ľudia bez náboženského presvedčenia si ctia Štedrý deň ako deň významného rodinného spoločenstva," zdôvodnil tento návrh český poslanec Karol Stome. Táto teória podľa neho napokon zvíťazila nad negatívnymi stanoviskami, predovšetkým ekonomickým a organizačno-technickým.
Počas Vianoc v roku 1990 sa teda obyvatelia Česko-Slovenska tešili z troch voľných dní – dokopy dokonca z piatich, keďže Štedrý deň a vianočné sviatky pripadli na pondelok, utorok a stredu a nadväzovali tak na víkend (päť dní voľna bolo aj v rokoch 1997, 2001, 2003, 2007, 2008, 2012, 2014 a 2018 a najbližšie sa tak stane v roku 2025, tentoraz až po sedemročnej pauze).
V samostatnej Slovenskej republike potom Štedrý deň zaradil medzi dni pracovného pokoja Zákon č. 241/1993 Z. z. prijatý 27. októbra 1993.
Pre kresťanov má Štedrý deň, respektíve Štedrý večer, i nasledujúce dni - Prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december) a Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana (26. december) - predovšetkým duchovný rozmer. Pre všetkých však Vianoce predstavujú sviatky pokoja a mieru spojené s tradíciami, ako sú zdobenie vianočného stromčeka, vianočné darčeky a stretnutia v rodinnom kruhu.
