Kočovce/Bratislava 10. apríla (TASR) – Nikdy nepovažujem báseň za hotovú, pokiaľ sa dobre neuleží. Musím si na ňu zvyknúť, prijať ju a až potom ju púšťam do života. Ostatne, asi málokto napíše báseň a hneď ju ponúka do vydavateľstva. Týmito slovami opísal básnik Ján Buzássy vzťah k svojej vlastnej tvorbe v knihe rozhovorov Byť svoj (2013), ktorej autorom je Ján Štrasser. Vo štvrtok 10. apríla bude mať jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských básnikov 90 rokov.

„Ján Buzássy je kultivovaný človek, ktorého mimoriadna ľudská úroveň sa vpísala aj do jeho tvorby. Rozmýšľa srdcom, cíti rozumom, čo niekedy čitateľov mätie, ale tiež láka a dráždi. Pri čítaní sa tisnú na jazyk slová ako múdrosť, principiálnosť a, celkom nečakane, aj humor a vtip,“ povedal pre TASR literárny vedec, prekladateľ a básnik Ján Gavura z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

Svoje prvé verše Ján Buzássy uverejnil v roku 1956 v denníku Smena, jeho knižným debutom bola zbierka s názvom Hra s nožmi z roku 1965. Vydal viac než dvadsať básnických zbierok a tvorí aj v súčasnosti, čitatelia sa tak s jeho básňami stretávajú už takmer sedem desaťročí.

Ján Buzássy sa narodil 10. apríla 1935 v Kočovciach pri Novom Meste nad Váhom. Jeho otec bol štátny zamestnanec – žandár, no neskôr po nástupe komunistického režimu opustil rady polície. Otcovo zamestnanie, ale aj udalosti 2. svetovej vojny spôsobili, že sa rodina často sťahovala.

Buzássy vyrastal v Bratislave. V roku 1954 ukončil maturitou štúdium na Strednej hospodárskej škole. V rokoch 1956 až 1961 vyštudoval knihovedu a slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave.

„V päťdesiatych rokoch bola hrozne zlá atmosféra v celej spoločnosti. Politická agitácia bola doslova všadeprítomná. Nielenže to dennodenne hlásali z rozhlasu a novín, ale sme to museli manifestačne preukazovať, lebo sme boli stále kontrolovaní,“ opísal Buzássy obdobie 50. rokov, v ktorom vyrastal, pre web pametnaroda.cz. Prekážal mu aj deformovaný jazyk týchto čias.

Táto spoločenská klíma ho priviedla k písaniu poézie. „Mal som bytostnú potrebu vytvoriť si v hlave alternatívnu realitu, aby som unikol z toho, čo nás v socializme obklopovalo,“ uviedol Buzássy.

Od roku 1961 pracoval ako redaktor literárneho mesačníka Mladá Tvorba, v roku 1966 sa stal jeho šéfredaktorom. Po invázii sovietskych a spojeneckých vojsk v auguste 1968 zanikol časopis Kultúrny život a neskôr normalizačný tlak postihol aj Mladú Tvorbu. Buzássy sa stal redaktorom a neskôr aj šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

Rok po debute Hra s nožmi mu vyšla druhá zbierka s názvom Škola kynická (1966), ďalej cyklus básní v próze Nausikaá (1970), a tiež zbierky Krása vedie cez kameň (1972), sonetové cykly Znelec (1975) a Rok (1976), Bazová duša (1978), Ľubovník (1979). Za svoje kľúčové dielo považuje básnickú skladbu Pláň, hory (1982).

V neskoršom období mu vyšli zbierky Zlatý rez (1988), Náprava vínom (1993), Dni (1995), Svetlo vôd (1997), Prechádzka jeseňou (1999), Pani Faustová a iné básne (2001), Zátišie – krátky pôst (2004), Dvojkrídle dvere (2006), Bystruška (2008), Pláň (2012) a dvojjazyčná zbierka Osemnásť básní – Eighteenpoems (2012). Nasledovala kniha esejí Neužitočný strom (2012) a zbierky Na mieste (2015), Nábrežie (2017) a Reči bokom (2022).

V rokoch 2023 a 2024 mu vyšli prvé dve časti súborného diela s názvami Básne I. a Básne II.

Ján Buzássy je zároveň prekladateľ z anglickej, ruskej a srbskej literatúry. Bol dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra (NOC), členom a predsedom porôt na Hviezdoslavovom Kubíne a iných súťažiach umeleckého prednesu na Slovensku i v Českej republike. Do roku 2015 bol predsedom poradného zboru Národného osvetového centra pre umelecký prednes.

Je tiež držiteľom viacerých významných literárnych ocenení: Cena Rudolfa Jašíka (1965, Hra s nožmi), Cena Smeny (1975, Rozprávka), výročné ceny Zväzu slovenských spisovateľov (1975, 1976), Cena Jána Hollého (1983, 1988 za preklady G. G. Byrona Korzár a Putovanie), Cena P.E.N. klubu, Cena Zory Jesenskej za rok 2002, 2009 (preklad G. G. Byron: Don Juan, za celoživotné prekladateľské dielo), Cena Dominika Tatarku za rok 2008 (Bystruška), prémia Literárneho fondu za rok 2012 (Neužitočný strom) a i. V roku 2004 mu generálny riaditeľ NOC udelil Medailu D. G. Licharda (pri príležitosti 50. ročníka Hviezdoslavovho Kubína), v roku 2005 dostal Poctu generálneho riaditeľa NOC.

„Básne Jána Buzássyho ostávajú so svojím čitateľom. Vlastne, je to naopak. Čitateľ ostáva s Buzássyho básňami. Vystačia mu aj na celý život. Tie isté slová, obrazy, verše znamenajú niečo iné, keď máte osemnásť, štyridsaťpäť aj sedemdesiat. Ich plnosť vychádza i z toho, že ide o texty sýtené hĺbkou podvedomia a azda aj preto idú v ústrety tajomstvu,“ uviedol pre TASR básnik, vydavateľ a vysokoškolský učiteľ Peter Milčák.