Užovka stromová, najväčší had na Slovensku, je zaradená do zoznamu chránených živočíchov.
Autor TASR
Bratislava 22. júla (TASR) – Na životné podmienky najväčšieho a najohrozenejšieho hada na Slovensku – užovky stromovej, má najväčší negatívny efekt strata jej prirodzených mikrohabitatov – špeciálnych biotopov, ktoré vyhľadáva. Upozornili na to zoológovia Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, ktorí sa v participácii s verejnosťou venujú mapovaniu výskytu ohrozeného plaza v okolí Bratislavy.
"Hoci práve na území a v okolí hlavného mesta má užovka stromová k dispozícii mozaiku vhodných mikrohabitatov, primárne ohrozenie pramení práve zo straty týchto prirodzených prostredí, či už zarastaním neobhospodárených plôch alebo naopak využívaním ťažkých strojov na zväčšovanie hospodárskych lesov. Taktiež aj prerábaním starých nevyužívaných budov, ktoré užovky rady osídľujú,“ objasnil zoológ Petr Papežík. Dodal, že medzi ďalšie ohrozenia patrí aj cestná komunikácia v antropogénnych oblastiach, ktorá vytvára určitú bariéru a bráni migrácii jedincov. "Samozrejme ohrozenie pre užovku predstavuje i fakt, že žije často v tesnej blízkosti ľudských obydlí a preto môže byť pri činnostiach človeka vedome, ale aj nevedome usmrtená,“ povedal.
Aktivity zoológov i ochranárov sa snažia poukázať na praktickú užitočnosť užovky stromovej, spojenej s jej preferenciou potravy, keďže sa živí predovšetkým hlodavcami a tým znižuje ich počet, čo má praktický benefit aj pre človeka. "Už starí Slovania uctievali kult hada gazdu, keď na svojich pozemkoch vyložene chceli tento druh, ktorý pozemok zbavoval hlodavcov,“ vysvetlil Papežík.
V rámci doterajšieho prieskumu pozoruje spolu s kolegami rôzne prístupy verejnosti k ohrozenému plazovi. "Často nám ľudia poďakovali, že vďaka nám sa na hady pozerajú inak a sú radi, keď ich v prírode stretnú, prípadne sa nás pýtali aj na to, ako užovku prilákať na svoj pozemok. Samozrejme, máme aj opačné reakcie, vo všeobecnosti však môžeme povedať, že tie pozitívne prevažujú. Pripisujeme to aj všeobecne zlepšujúcemu sa povedomiu o hadoch,“ dodal Papežík.
Upozornil však aj na nedostatočnú a chybnú primárnu výučbu v tejto oblasti. "Na základných školách sa deti učia, že máme dva druhy hadov a slepúcha, čo je jašterica. Ani jedno z týchto tvrdení nie je správne. Na Slovensku žije päť druhov hadov, štyri užovky a jeden jedovatý druh – vretenica severná. Slepúch síce nie je had, avšak nie je to ani jašterica, ale jašter, čo nie je jedno a to isté,“ zdôraznil.
Papežík spolu s ostatnými kolegami zoológmi z bratislavskej UK sprevádzkovali facebookovú stránku Výskyt užovky stromovej v Bratislave. Na základe doterajšej trojročnej dokumentácie odhadujú, že populácia tohto ohrozeného druhu dosahuje na území Bratislavy niekoľko stoviek jedincov.
Užovka stromová, najväčší had na Slovensku, je zaradená do zoznamu chránených živočíchov. V dospelosti dosahuje 130 až 180 centimetrov. Obýva teplejšie lesy, kroviská, zarastené okraje polí, parky a záhrady. Hojnejšie sa vyskytuje iba v Malých Karpatoch, predhoriach Štiavnických vrchov a vo Vihorlatských vrchoch.
"Hoci práve na území a v okolí hlavného mesta má užovka stromová k dispozícii mozaiku vhodných mikrohabitatov, primárne ohrozenie pramení práve zo straty týchto prirodzených prostredí, či už zarastaním neobhospodárených plôch alebo naopak využívaním ťažkých strojov na zväčšovanie hospodárskych lesov. Taktiež aj prerábaním starých nevyužívaných budov, ktoré užovky rady osídľujú,“ objasnil zoológ Petr Papežík. Dodal, že medzi ďalšie ohrozenia patrí aj cestná komunikácia v antropogénnych oblastiach, ktorá vytvára určitú bariéru a bráni migrácii jedincov. "Samozrejme ohrozenie pre užovku predstavuje i fakt, že žije často v tesnej blízkosti ľudských obydlí a preto môže byť pri činnostiach človeka vedome, ale aj nevedome usmrtená,“ povedal.
Aktivity zoológov i ochranárov sa snažia poukázať na praktickú užitočnosť užovky stromovej, spojenej s jej preferenciou potravy, keďže sa živí predovšetkým hlodavcami a tým znižuje ich počet, čo má praktický benefit aj pre človeka. "Už starí Slovania uctievali kult hada gazdu, keď na svojich pozemkoch vyložene chceli tento druh, ktorý pozemok zbavoval hlodavcov,“ vysvetlil Papežík.
V rámci doterajšieho prieskumu pozoruje spolu s kolegami rôzne prístupy verejnosti k ohrozenému plazovi. "Často nám ľudia poďakovali, že vďaka nám sa na hady pozerajú inak a sú radi, keď ich v prírode stretnú, prípadne sa nás pýtali aj na to, ako užovku prilákať na svoj pozemok. Samozrejme, máme aj opačné reakcie, vo všeobecnosti však môžeme povedať, že tie pozitívne prevažujú. Pripisujeme to aj všeobecne zlepšujúcemu sa povedomiu o hadoch,“ dodal Papežík.
Upozornil však aj na nedostatočnú a chybnú primárnu výučbu v tejto oblasti. "Na základných školách sa deti učia, že máme dva druhy hadov a slepúcha, čo je jašterica. Ani jedno z týchto tvrdení nie je správne. Na Slovensku žije päť druhov hadov, štyri užovky a jeden jedovatý druh – vretenica severná. Slepúch síce nie je had, avšak nie je to ani jašterica, ale jašter, čo nie je jedno a to isté,“ zdôraznil.
Papežík spolu s ostatnými kolegami zoológmi z bratislavskej UK sprevádzkovali facebookovú stránku Výskyt užovky stromovej v Bratislave. Na základe doterajšej trojročnej dokumentácie odhadujú, že populácia tohto ohrozeného druhu dosahuje na území Bratislavy niekoľko stoviek jedincov.
Užovka stromová, najväčší had na Slovensku, je zaradená do zoznamu chránených živočíchov. V dospelosti dosahuje 130 až 180 centimetrov. Obýva teplejšie lesy, kroviská, zarastené okraje polí, parky a záhrady. Hojnejšie sa vyskytuje iba v Malých Karpatoch, predhoriach Štiavnických vrchov a vo Vihorlatských vrchoch.