Bratislava 6. septembra (TASR) - V boji proti daňovým únikom majú štátu pomôcť ďalšie opatrenia. Ministerstvo financií (MF) SR pripravilo novelu zákona daňového poriadku, ktorou sa má upraviť inštitút predbežného opatrenia, vytýkacie konanie, dochádza aj k zmene ustanovenia o námietke zaujatosti a zjednodušujú sa podmienky na povolenie odkladu a splátok. Právnu normu dnes parlament poslal do 2. čítania.

"S cieľom zefektívniť inštitút predbežného opatrenia, nástroja na potláčanie daňových podvodov, sa upravuje ustanovenie s dôrazom na jeho rýchle vydanie a prípadné následné vymáhanie v exekučnom konaní," priblížilo MF SR v novele zákona daňového poriadku, ktorú dnes parlament poslal do druhého čítania.

Novelou zákona sa upravuje aj vytýkacie konanie, a to tak, aby správca dane mohol z úradnej moci odstrániť nedostatky podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane, ak má správca dane k dispozícii potrebné údaje na ich odstránenie. "V prípade neodstránenia nedostatkov, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok, správca dane môže vyrubiť daň skráteným konaním, teda vyrubovacím rozkazom," priblížil rezort financií.



Zavádza sa tiež inštitút skráteného vyrubovacieho konania ako ďalší spôsob vyrubenia dane. Tým sa podľa ministerstva zabezpečí pružnejšie vyrubenie dane na základe skutočností a dôkazov. "Daňový subjekt však bude mať možnosť podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor, ktorým sa iniciuje štandardný proces vyrubenia dane," ozrejmilo ministerstvo.

Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa medzi daňovými exekútormi a bankami zavedie elektronická komunikácia, ktorej podmienky budú upravené dohodou uzavretou medzi Finančným riaditeľstvom SR a záujmovým združením bánk. "V prípade žiadosti o odklad alebo splátky dane nebude nutné zabezpečiť záložným právom dlžnú sumu, ktorej výška neprevýši 3000 eur," doplnilo MF SR.

Daniari by mali mať viac informácií o nadnárodných koncernoch

Spolupráca štátov v boji s daňovými podvodmi sa má ešte viac prehĺbiť. Do slovenskej legislatívy má byť totiž transponovaná smernica o automatickej výmene daňových informácií (DAC4) o nadnárodných spoločnostiach. Vplýva to z návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý dnes poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

Cieľom návrhu je zabezpečiť komplexnú a účinnú administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami tým, že upravuje povinnú automatickú výmenu informácií. "Novela zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní je pokračovaním v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu, pričom pozornosť sa zameriava predovšetkým na medzinárodnú spoluprácu a výmenu informácií," priblížil rezort financií, ktorý tak podnikol ďalší krok v boji proti daňovým únikom.

Foto: TASR

Materské spoločnosti týchto nadnárodných skupín budú musieť zasielať finančnému riaditeľstvu príslušnej krajiny vybrané druhy informácií ako napríklad výšku výnosov, zisku pred zdanením, počet zamestnancov a ďalšie. Opatrenie sa bude dotýkať nadnárodných koncernov, ktorých ročný obrat je minimálne 750 miliónov eur, čo znamená, že by to nemalo zasiahnuť spoločnosti podnikajúce na Slovensku.

"Informácie sa budú zasielať za každý štát, v ktorom sa nachádza spoločnosť patriaca tejto nadnárodnej skupine. Následne si tieto informácie budú jednotlivé finančné správy medzi sebou vymieňať," vysvetlil rezort financií s tým, že pôjde o neverejnú výmenu. "Informácie bude mať k dispozícii finančné riaditeľstvo danej krajiny a budú chránené daňovým tajomstvom," dodal tlačový odbor Ministerstva financií SR.

Za zadržiavaný nadmerný odpočet DPH by mala byť finančná náhrada

Platitelia dane z pridanej hodnoty (DPH) by mali mať nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu dane počas daňovej kontroly. Nárok by im mal vzniknúť vtedy, ak trvanie kontroly bude viac ako šesť mesiacov odo dňa, kedy by mal byť nadmerný odpočet platiteľovi vrátený. Vyplýva to z návrhu novely zákona o DPH z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorú dnes poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

Nadmerný odpočet vzniká vtedy, ak výška odpočítateľnej dane prevyšuje daň na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Uplatnením nároku na nadmerný odpočet vzniká povinnosť štátu túto sumu zaplatiť platiteľovi dane. Zákon ustanovuje dve bežné lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu pre platiteľov dane s mesačným zdaňovacím obdobím, a to 60 a 30 dní a 120 dní pre platiteľov dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím.

V prípade začatia daňovej kontroly v rámci plynutia 30-dňovej alebo 60- a 120-dňovej lehoty, zákon ustanovuje ďalšiu osobitnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu, a to 10 dní od skončenia daňovej kontroly. "Samotné uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podaním daňového priznania však neznamená, že túto sumu nadmerného odpočtu je štát povinný vrátiť automaticky bez toho, aby mal možnosť uplatnený nárok skontrolovať," upozornil rezort financií.

Foto: TASR/AP

Podľa Daňového poriadku totiž kontrola môže trvať najviac 12 mesiacov. Túto lehotu má správca dane k dispozícii bez ohľadu na to či ide o kontrolu malého alebo veľkého podniku, či ide o podnik, ktorý vykonáva výlučne tuzemské dodania tovarov a služieb alebo ide o subjekt, ktorý vykonáva dodávky tovarov a služieb prevažne do iných štátov.

Ak je kontrola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, tak jeho vrátenie je odložené až do skončenia kontroly a výška nadmerného odpočtu na vrátenie závisí od výsledku kontroly. "Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, navrhuje sa, aby za určité obdobie výkonu kontroly bola platiteľovi dane priznaná peňažná náhrada, teda úrok z nadmerného odpočtu," priblížilo v dôvodovej správe ministerstvo.



Výpočet finančnej kompenzácie sa stanoví percentom zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň až do jeho vrátenia. Súčasne sa navrhuje riešiť aj situácia, ak sa v novom konaní prizná vyšší alebo nižší nárok na nadmerný odpočet.

Zároveň sa novelou zákona navrhuje odstrániť aj možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti.

Zámerom novely zákona o DPH je tiež nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa takzvaného samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov.