Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Slovensko

V Bratislave predstavili priority rumunského predsedníctva v Rade EÚ

Steluta Arhireová, archívna snímka. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Na podujatí sa ako hlavný rečník predstavila rumunská veľvyslankyňa v SR Steluta Arhireová.

Bratislava 15. januára (TASR) – Kohézia, bezpečnosť, posilnenie pozície EÚ ako globálneho aktéra a podpora spoločných európskych hodnôt – aj to sú hlavné priority rumunského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začalo v januári. S cieľom predstaviť ich sa v utorok v Bratislave konal tlačový brífing pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Na podujatí sa ako hlavný rečník predstavila rumunská veľvyslankyňa v SR Steluta Arhireová. Vo svojom vystúpení sa okrem iného zamerala na prvú prioritu - kohéziu, teda politiku zmenšovania rozdielov medzi členskými krajinami EÚ.

Bukurešť sa však v nasledujúcich šiestich mesiacoch bude zameriavať taktiež na bezpečnosť EÚ s dôrazom na boj proti terorizmu a radikalizmu, komplexný prístup k migrácii a posilnenie spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Tretím cieľom rumunského predsedníctva je posilnenie pozície EÚ ako globálneho aktéra. Kľúčovými by z tohto hľadiska mali byť región západného Balkánu a Východného partnerstva.

V oblasti podpory spoločných európskych hodnôt sa zamerajú na rozvoj demokracie, solidarity a na boj proti neznášanlivosti.

Rumunská veľvyslankyňa sa taktiež dotkla témy tzv. brexitu, pričom pripomenula, že reakcia na utorkové hlasovanie britského parlamentu o dohode s EÚ, týkajúcej sa vzťahov po odchode Británie z Únie, bude prvou veľkou výzvou pre predsedníctvo jej krajiny.

Zdôraznila však v tomto kontexte, že Bukurešť sa bude usilovať o silnú Úniu po brexite, zachovávajúcu "blízke a pevné vzťahy so Spojeným kráľovstvom".

Rumunsko bude predsedníckou krajinou Rady EÚ do 30. júna 2019. Krajina daný post zastáva po prvýkrát od svojho vstupu do Únie v roku 2007. Svojim predsedníctvom spolu s Fínskom a Chorvátskom otvára novú tzv. trojku predsedníckych krajín. Pôjde o posledné predsedníctvo v súčasnom legislatívnom cykle EÚ.