Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aké boli heslá a symboly Novmbra ´89? Prečo lopata, kľúče a budajka?
Autor Márius Kopcsay/TASR
Bratislava 23. novembra (TASR) – Pred približne 100.000 ľuďmi na bratislavskom Námestí SNP vystúpil pred 30 rokmi, teda 23. novembra 1989, na veľkom mítingu Alexander Dubček. Ľudia ho odmenili potleskom a skandovaním hesla: „Nech žije Dubček.“
Prvý muž Pražskej jari na veľkom zhromaždení na Námestí SNP vyzýval na zmierlivosť: „Na znak súhlasu a solidárnosti s iniciatívou Verejnosť proti násiliu zo dňa 22. novembra 1989 pripojujem aj ja svoj hlas pred tvárou vás v mnohotisícovom zástupe tohto zhromaždenia a dajte k tomu aj môj podpis. Pri tomto ľudovom, občianskom hnutí je nutné chrániť vaše rady pred extrémnymi heslami, tendenciami, ktoré by mohli viesť ku konfliktom, stretom. Nič horšie by sa nemohlo stať pre obrodu našej spoločnosti. Preto nemožno ignorovať ani apeláciu predsedu vlády Adamca v tomto smere. Konajme tak, aby naše spoločné úsilie občianskeho hnutia bolo opäť korunované úspechom.“
Na Námestí SNP vystupovali aj Milan Lasica a Jaroslav Filip, ale tiež zástupcovia Československej ľudovej armády, ktorí vyhlásili, že vojaci sú s ľudom a nie proti nemu. Objavovali sa aj zamestnanci podnikov s transparentmi (ZŤS, Tesla a podobne), čo bol dôležitý signál, že sa k občianskym iniciatívam popri hercoch a študentoch pridávajú aj ostatní pracujúci ľudia. Spravodajstve rozhlasu a televízie totiž stále neodrážalo reálne danie v krajine ani na námestiach, čo bolo aj hlavnou témou mítingov v Prahe a v Bratislave.
Kľúčovou udalosťou 23. novembra bolo tiež vystúpenie šéfa pražských komunistov Miloslava Štěpána na pôde podniku ČKD, kde ho robotníci vypískali.
Študenti a herci, pohybujúci sa po celej republike, ponúkali videokazety so záznamom zásahu 17. novembra v Prahe. Na žiadosť študentského koordinačného výboru ich bezplatne prepravovalo asi 50 vozidiel pražskej taxislužby. Na Slovensku navštívili napríklad Bratislavu, Trnavu, Nitru, Banskú Bystricu a Zvolen.
Po celý deň boli aktívni aj predstavitelia Československej ľudovej armády (ČSĽA), ktorí vyslovili podporu politike KSČ. Minister národnej obrany Milán Václavík poprel účasť výsadkárov na zásahu 17. novembra 1989, ktorý v tom čase na popud premiéra Ladislava Adamca už vyšetrovala generálna prokuratúra. Povedal tiež, že armáda nikdy nevystúpila a nevystúpi proti ľudu. Na druhej strane zástupcovia armády stále prejavovali odhodlanosť brániť výdobytky socializmu, slobodu a mier v krajine.
Pod velením Východného vojenského okruhu sa pripravovali sily na akciu Zásah. Okolo 20. hodiny večer sa zhromaždilo celé operačné oddelenie Západného vojenského okruhu a jeho veliteľ oboznamoval štáb s úlohami vydanými ministrom. V pohotovosti bolo v Česku asi 7500 vojakov a na Slovensku asi 2000 vojakov, ktorí disponovali obrnenými vozidlami, tankami a špeciálnou technikou.
Na Václavskom námestí v Prahe sa konalo dovtedy najpočetnejšie zhromaždenie, prišlo asi 300.000 ľudí. Viac účastníkov bolo už len na demonštráciách na Letnej. Pražský míting opäť uvádzal kňaz Václav Malý. Vystúpil herec Rudolf Hrušínský, k požiadavkám OF sa pridal aj prognostik Valtr Komárek. Na "Václavák" dorazilo aj niekoľko tisíc robotníkov z ČKD – viedol ich kováč Petr Miller, ktorý sa neskôr stal ministrom práce a sociálnych vecí. Míting ukončila československá hymna, ktorú spolu so skupinou CK Vocal zaspievali Marta Kubišová a Hana Zagorová.
Najobľúbenejšie heslá manifestácií na bratislavskom Námestí SNP boli: „To je ono!, V jednote je sila!, Nechceme násilie!, či Pravda zvíťazí!“
Heslá sa vyskytovali aj na letákoch, ktoré tvorili a šírili najmä študenti. Niekedy sa oživovali letáky a heslá z Pražskej jari v rokov 1968, respektíve z prvých mesiacov po invázii sovietskych a ostatných spojeneckých vojsk. Napríklad heslo zo seriálu Dita, ktorý v humoristickom časopise písal a kreslil Viktor Kubal: "Umenie, ktoré sa u nás ešte neudomácnilo, je umenie odstúpiť." Na letákoch sa objavoval aj motív samotných číslic 68 a 89, alebo tiež heslo: „Slobodu si zaslúži len ten, kto o ňu bojuje.“
Obľúbené heslo, či už na plagátoch alebo na demonštráciách, bolo zvolanie: „K lopate!“. Keďže komunisti radi trestali svojich oponentov tým, že ich pripravili o kvalifikované zamestnanie a poslali ich manuálne pracovať, bol to istý druh odplaty – volať napríklad „Jakeš k lopate“, alebo „ŠtB k lopate!“.
Obľúbenými symbolmi Nežnej revolúcie sa veľmi rýchlo stali trikolóra, logo Verejnosti proti násiliu (VPN), alebo aj čiapka, ktorú nosil Ján Budaj a nazvala sa podľa neho budajka. S revolučnými mítingami sa nerozlučne spája aj pokyn: „Utvorte koridor!“, ktorý vyslovoval z pódia Milan Kňažko v prípadoch, keď niekomu v dave prišlo zle a musela sa k nemu predrať lekárska pomoc. Postupne sa stávalo symbolom aj „štrnganie kľúčikmi“ – na znak, že súdruhom v KSČ už odzvonilo.
Antiletáky sa pokúšala tvoriť aj Štátna bezpečnosť (ŠtB). Prináša o tom svedectvo publikácia November očami ŠtB a ulice. Jeden z nich obsahoval návrhy hesiel proti organizátorom protestov: „Valutoví milionári – spojte sa proti robotníkom! Národní umelci – vráťte národu honoráre! Kňažko priznaj sa – koľko ti sľúbili? Prestavbou za farskú republiku – Huráááá! Budaj, kto si – kurič alebo podkurovač? Študenti – už to nie je ani o vás, ani pre vás. Tisíc tvárí pre Labudu. Robotníci – je to ono? Vráťte Havlovi Lucerna bar. Chudík zalez – kapitán Dabač sa vracia. Žime ako Krónerová – zo vzduchu!“
Antileták sa končil slovami: „Telefonujte do rozhlasu, televízie a koordinačným výborom. Žiadajte vlastné odpovede – premôžte svrbenie dlaní. Ani my nechceme žiadne násilie.“
V Prahe sa šíril leták tzv. Nezávislej robotníckej mládeže. List sa obracal na študentov s výzvou, aby zhodnotili, čo dosiaľ urobili pre vlasť, čo chcú urobiť a aby uvážili, komu prospieva ich konanie. List bol zameraný proti „študentskému monológu“.
Na inom letáku ŠtB boli rovno zverejnené sumy honorárov vyplatených spevákom, skladateľom a hercom za rok 1988 - samozrejme tým, ktorí sa pripojili k novembrovým protestom (napr. Ladislav Chudík, Marián Labuda, Michael Kocáb, Petr Janda, Karel Svoboda, Milan Kňažko, Ladislav Smoljak, Zdeněk Svěrák a mnohí ďalší vrátane Karla Gotta). V niektorých prípadoch, keď išlo o niekoľkomiliónové čiastky, aj za posledných desať rokov. Názov znel: "Trpíme v nedemokratickej a totalitnej spoločnosti, ktorá nám v roku 1988 dala tieto honoráre a zárobky."
Podobnosť so súčasnými hoaxami o aktivistoch či novinároch platených Sorosom je čisto náhodná. „Protirevolučné“ akcie však nezaznamenali úspech a sympatie s aktérmi protestov, aktivistami, študentmi i hercami narastali podobne ako počet ľudí na zhromaždeniach.
Prvý muž Pražskej jari na veľkom zhromaždení na Námestí SNP vyzýval na zmierlivosť: „Na znak súhlasu a solidárnosti s iniciatívou Verejnosť proti násiliu zo dňa 22. novembra 1989 pripojujem aj ja svoj hlas pred tvárou vás v mnohotisícovom zástupe tohto zhromaždenia a dajte k tomu aj môj podpis. Pri tomto ľudovom, občianskom hnutí je nutné chrániť vaše rady pred extrémnymi heslami, tendenciami, ktoré by mohli viesť ku konfliktom, stretom. Nič horšie by sa nemohlo stať pre obrodu našej spoločnosti. Preto nemožno ignorovať ani apeláciu predsedu vlády Adamca v tomto smere. Konajme tak, aby naše spoločné úsilie občianskeho hnutia bolo opäť korunované úspechom.“
Na Námestí SNP vystupovali aj Milan Lasica a Jaroslav Filip, ale tiež zástupcovia Československej ľudovej armády, ktorí vyhlásili, že vojaci sú s ľudom a nie proti nemu. Objavovali sa aj zamestnanci podnikov s transparentmi (ZŤS, Tesla a podobne), čo bol dôležitý signál, že sa k občianskym iniciatívam popri hercoch a študentoch pridávajú aj ostatní pracujúci ľudia. Spravodajstve rozhlasu a televízie totiž stále neodrážalo reálne danie v krajine ani na námestiach, čo bolo aj hlavnou témou mítingov v Prahe a v Bratislave.
Armáda chystala akciu Zásah
Kľúčovou udalosťou 23. novembra bolo tiež vystúpenie šéfa pražských komunistov Miloslava Štěpána na pôde podniku ČKD, kde ho robotníci vypískali.
Študenti a herci, pohybujúci sa po celej republike, ponúkali videokazety so záznamom zásahu 17. novembra v Prahe. Na žiadosť študentského koordinačného výboru ich bezplatne prepravovalo asi 50 vozidiel pražskej taxislužby. Na Slovensku navštívili napríklad Bratislavu, Trnavu, Nitru, Banskú Bystricu a Zvolen.
Po celý deň boli aktívni aj predstavitelia Československej ľudovej armády (ČSĽA), ktorí vyslovili podporu politike KSČ. Minister národnej obrany Milán Václavík poprel účasť výsadkárov na zásahu 17. novembra 1989, ktorý v tom čase na popud premiéra Ladislava Adamca už vyšetrovala generálna prokuratúra. Povedal tiež, že armáda nikdy nevystúpila a nevystúpi proti ľudu. Na druhej strane zástupcovia armády stále prejavovali odhodlanosť brániť výdobytky socializmu, slobodu a mier v krajine.
Pod velením Východného vojenského okruhu sa pripravovali sily na akciu Zásah. Okolo 20. hodiny večer sa zhromaždilo celé operačné oddelenie Západného vojenského okruhu a jeho veliteľ oboznamoval štáb s úlohami vydanými ministrom. V pohotovosti bolo v Česku asi 7500 vojakov a na Slovensku asi 2000 vojakov, ktorí disponovali obrnenými vozidlami, tankami a špeciálnou technikou.
Na Václavskom námestí v Prahe sa konalo dovtedy najpočetnejšie zhromaždenie, prišlo asi 300.000 ľudí. Viac účastníkov bolo už len na demonštráciách na Letnej. Pražský míting opäť uvádzal kňaz Václav Malý. Vystúpil herec Rudolf Hrušínský, k požiadavkám OF sa pridal aj prognostik Valtr Komárek. Na "Václavák" dorazilo aj niekoľko tisíc robotníkov z ČKD – viedol ich kováč Petr Miller, ktorý sa neskôr stal ministrom práce a sociálnych vecí. Míting ukončila československá hymna, ktorú spolu so skupinou CK Vocal zaspievali Marta Kubišová a Hana Zagorová.
K lopate! Odstúpiť!
Najobľúbenejšie heslá manifestácií na bratislavskom Námestí SNP boli: „To je ono!, V jednote je sila!, Nechceme násilie!, či Pravda zvíťazí!“
Heslá sa vyskytovali aj na letákoch, ktoré tvorili a šírili najmä študenti. Niekedy sa oživovali letáky a heslá z Pražskej jari v rokov 1968, respektíve z prvých mesiacov po invázii sovietskych a ostatných spojeneckých vojsk. Napríklad heslo zo seriálu Dita, ktorý v humoristickom časopise písal a kreslil Viktor Kubal: "Umenie, ktoré sa u nás ešte neudomácnilo, je umenie odstúpiť." Na letákoch sa objavoval aj motív samotných číslic 68 a 89, alebo tiež heslo: „Slobodu si zaslúži len ten, kto o ňu bojuje.“
Obľúbené heslo, či už na plagátoch alebo na demonštráciách, bolo zvolanie: „K lopate!“. Keďže komunisti radi trestali svojich oponentov tým, že ich pripravili o kvalifikované zamestnanie a poslali ich manuálne pracovať, bol to istý druh odplaty – volať napríklad „Jakeš k lopate“, alebo „ŠtB k lopate!“.
Obľúbenými symbolmi Nežnej revolúcie sa veľmi rýchlo stali trikolóra, logo Verejnosti proti násiliu (VPN), alebo aj čiapka, ktorú nosil Ján Budaj a nazvala sa podľa neho budajka. S revolučnými mítingami sa nerozlučne spája aj pokyn: „Utvorte koridor!“, ktorý vyslovoval z pódia Milan Kňažko v prípadoch, keď niekomu v dave prišlo zle a musela sa k nemu predrať lekárska pomoc. Postupne sa stávalo symbolom aj „štrnganie kľúčikmi“ – na znak, že súdruhom v KSČ už odzvonilo.
ŠtB zverejnila honoráre hercov
Antiletáky sa pokúšala tvoriť aj Štátna bezpečnosť (ŠtB). Prináša o tom svedectvo publikácia November očami ŠtB a ulice. Jeden z nich obsahoval návrhy hesiel proti organizátorom protestov: „Valutoví milionári – spojte sa proti robotníkom! Národní umelci – vráťte národu honoráre! Kňažko priznaj sa – koľko ti sľúbili? Prestavbou za farskú republiku – Huráááá! Budaj, kto si – kurič alebo podkurovač? Študenti – už to nie je ani o vás, ani pre vás. Tisíc tvárí pre Labudu. Robotníci – je to ono? Vráťte Havlovi Lucerna bar. Chudík zalez – kapitán Dabač sa vracia. Žime ako Krónerová – zo vzduchu!“
Antileták sa končil slovami: „Telefonujte do rozhlasu, televízie a koordinačným výborom. Žiadajte vlastné odpovede – premôžte svrbenie dlaní. Ani my nechceme žiadne násilie.“
V Prahe sa šíril leták tzv. Nezávislej robotníckej mládeže. List sa obracal na študentov s výzvou, aby zhodnotili, čo dosiaľ urobili pre vlasť, čo chcú urobiť a aby uvážili, komu prospieva ich konanie. List bol zameraný proti „študentskému monológu“.
Na inom letáku ŠtB boli rovno zverejnené sumy honorárov vyplatených spevákom, skladateľom a hercom za rok 1988 - samozrejme tým, ktorí sa pripojili k novembrovým protestom (napr. Ladislav Chudík, Marián Labuda, Michael Kocáb, Petr Janda, Karel Svoboda, Milan Kňažko, Ladislav Smoljak, Zdeněk Svěrák a mnohí ďalší vrátane Karla Gotta). V niektorých prípadoch, keď išlo o niekoľkomiliónové čiastky, aj za posledných desať rokov. Názov znel: "Trpíme v nedemokratickej a totalitnej spoločnosti, ktorá nám v roku 1988 dala tieto honoráre a zárobky."
Podobnosť so súčasnými hoaxami o aktivistoch či novinároch platených Sorosom je čisto náhodná. „Protirevolučné“ akcie však nezaznamenali úspech a sympatie s aktérmi protestov, aktivistami, študentmi i hercami narastali podobne ako počet ľudí na zhromaždeniach.
