Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zvýšený záujem o politiku zároveň sprevádza vysoká miera nedôvery voči politickým stranám, ktorým nedôveruje 85 percent respondentov.
Autor TASR
Bratislava 16. decembra (TASR) – V čase koronakrízy je zvýšený záujem ľudí o politiku. Kým v roku 2017 sa o politiku zaujímalo 36 percent respondentov, v roku 2020 sa takto vyjadrilo 57 percent respondentov. Vyplýva to z výskumu Hodnoty a spoločnosť počas pandémie ochorenia COVID-19 z dielne Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.
Zvýšený záujem o politiku zároveň sprevádza vysoká miera nedôvery voči politickým stranám, ktorým nedôveruje 85 percent respondentov, pričom 74 percent súhlasí s názorom, že "väčšina politikov sa stará o vlastné záujmy a záujmy bohatých a mocných". S názorom, že "politické strany sú hlavným problémom Slovenska" súhlasí 54 percent respondentov a rovnako 54 percent respondentov súhlasí s názorom, že "za poslanca by som mal radšej nezávislého občana ako člena politickej strany".
Občania vyjadrujú najvyššiu mieru nespokojnosti s prácou a výsledkami súčasnej vládnej koalície v oblasti sociálnej pomoci a podpory (52 percent), pričom veľmi spokojných a skôr spokojných je necelá tretina respondentov s reformou súdnictva (28 percent), s bojom proti korupcii (31 percent) a so zvládaním epidémie nového koronavírusu (28 percent). Z výskumu vyplýva, že najvyššiu mieru dôvery majú vo verejnosti vedecké inštitúcie (64 percent) a na druhom mieste prezidentka SR (57 percent).
Takmer tri štvrtiny respondentov uprednostňujú spravovanie Slovenska nie vládou, ale odborníkmi, ktorí rozhodujú podľa toho, čo sami považujú za najlepšie pre Slovensko. Vysoká miera podpory vlády odborníkov korešponduje s názorom, že: "Je lepšie, keď sa dôležité politické rozhodnutia prijímajú na základe vedeckých poznatkov nezávislých expertov, a nie volených politikov". Súhlas deklarovalo 70 percent opýtaných. Spokojnosť so súčasným fungovaním demokracie na Slovensku vyjadrilo 17 percent respondentov, pričom veľmi nespokojných je 27 percent a skôr nespokojných tiež 27 percent respondentov.
Výskum realizovala agentúra FOCUS v období od 3. do 10. novembra na vzorke 1021 respondentov.
Zvýšený záujem o politiku zároveň sprevádza vysoká miera nedôvery voči politickým stranám, ktorým nedôveruje 85 percent respondentov, pričom 74 percent súhlasí s názorom, že "väčšina politikov sa stará o vlastné záujmy a záujmy bohatých a mocných". S názorom, že "politické strany sú hlavným problémom Slovenska" súhlasí 54 percent respondentov a rovnako 54 percent respondentov súhlasí s názorom, že "za poslanca by som mal radšej nezávislého občana ako člena politickej strany".
Občania vyjadrujú najvyššiu mieru nespokojnosti s prácou a výsledkami súčasnej vládnej koalície v oblasti sociálnej pomoci a podpory (52 percent), pričom veľmi spokojných a skôr spokojných je necelá tretina respondentov s reformou súdnictva (28 percent), s bojom proti korupcii (31 percent) a so zvládaním epidémie nového koronavírusu (28 percent). Z výskumu vyplýva, že najvyššiu mieru dôvery majú vo verejnosti vedecké inštitúcie (64 percent) a na druhom mieste prezidentka SR (57 percent).
Takmer tri štvrtiny respondentov uprednostňujú spravovanie Slovenska nie vládou, ale odborníkmi, ktorí rozhodujú podľa toho, čo sami považujú za najlepšie pre Slovensko. Vysoká miera podpory vlády odborníkov korešponduje s názorom, že: "Je lepšie, keď sa dôležité politické rozhodnutia prijímajú na základe vedeckých poznatkov nezávislých expertov, a nie volených politikov". Súhlas deklarovalo 70 percent opýtaných. Spokojnosť so súčasným fungovaním demokracie na Slovensku vyjadrilo 17 percent respondentov, pričom veľmi nespokojných je 27 percent a skôr nespokojných tiež 27 percent respondentov.
Výskum realizovala agentúra FOCUS v období od 3. do 10. novembra na vzorke 1021 respondentov.
