Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstavu tvorí ju 16 dvojjazyčných panelov, ktoré vysvetľujú význam manifestácie pre dnešok.
Autor TASR
Štrasburg 15. marca (TASR) - Význam a odkaz Sviečkovej manifestácie pripomína výstava v budove Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu. V utorok (14. 3.) ju otvorili slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) spolu s predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Jergušom Sivošom pri príležitosti blížiaceho sa 35. výročia. Informuje o tom spravodajca TASR.
Je dôležité hovoriť "o našom zápase za slobodu", o tom, ako to vtedy prebiehalo, zdôraznila Lexmann. Európska únia by podľa nej mala podporovať v iných krajinách podobný zápas o slobodu a pomáhať ľuďom, ktorým hrozí väzenie a prenasledovanie.
Sivoš pripomenul dôležité miesto manifestácie za náboženskú slobodu v centre Bratislavy v slovenských dejinách. "Dá sa povedať, že svojím pokojným protestom a predložením jasných požiadaviek predurčila aj pokojný priebeh Nežnej revolúcie v novembri 1989," uviedol.
Výstavu v EP pripravila Lexmann v spolupráci s ÚPN. Tvorí ju 16 dvojjazyčných panelov, ktoré vysvetľujú význam manifestácie pre dnešok. Obsahujú štatistické prehľady o demonštrantoch, zatknutých a polícii, dokumentujú komunistický systém a kontext vtedajšej éry, násilný zásah voči veriacim a príčiny sviečkovej manifestácie. Predstavuje aj hlavných organizátorov a proti nim stojace represívne zložky a štátnu moc.
Sviečková manifestácia, známa aj ako Bratislavský Veľký piatok, sa v slovenských dejinách radí k medzníkom boja za demokratizáciu spoločnosti. Na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí sa v piatok 25. marca 1988 zišli tisícky ľudí so sviečkami v rukách. Na programe bola tichá manifestácia za vymenovanie katolíckych biskupov, náboženskú slobodu a dodržiavanie občianskych práv. Štátna moc reagovala násilím. EP v apríli 1988 brutálny marcový zásah komunistickej polície proti demonštrantom odsúdil. Podporil myšlienku slobody a demokracie v socialistickom Československu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Je dôležité hovoriť "o našom zápase za slobodu", o tom, ako to vtedy prebiehalo, zdôraznila Lexmann. Európska únia by podľa nej mala podporovať v iných krajinách podobný zápas o slobodu a pomáhať ľuďom, ktorým hrozí väzenie a prenasledovanie.
Sivoš pripomenul dôležité miesto manifestácie za náboženskú slobodu v centre Bratislavy v slovenských dejinách. "Dá sa povedať, že svojím pokojným protestom a predložením jasných požiadaviek predurčila aj pokojný priebeh Nežnej revolúcie v novembri 1989," uviedol.
Výstavu v EP pripravila Lexmann v spolupráci s ÚPN. Tvorí ju 16 dvojjazyčných panelov, ktoré vysvetľujú význam manifestácie pre dnešok. Obsahujú štatistické prehľady o demonštrantoch, zatknutých a polícii, dokumentujú komunistický systém a kontext vtedajšej éry, násilný zásah voči veriacim a príčiny sviečkovej manifestácie. Predstavuje aj hlavných organizátorov a proti nim stojace represívne zložky a štátnu moc.
Sviečková manifestácia, známa aj ako Bratislavský Veľký piatok, sa v slovenských dejinách radí k medzníkom boja za demokratizáciu spoločnosti. Na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí sa v piatok 25. marca 1988 zišli tisícky ľudí so sviečkami v rukách. Na programe bola tichá manifestácia za vymenovanie katolíckych biskupov, náboženskú slobodu a dodržiavanie občianskych práv. Štátna moc reagovala násilím. EP v apríli 1988 brutálny marcový zásah komunistickej polície proti demonštrantom odsúdil. Podporil myšlienku slobody a demokracie v socialistickom Československu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
