Tokio 22. októbra (TASR) - V Tokiu sa za prítomnosti významných hostí z desiatok krajín sveta koná v utorok oficiálny obrad intronizácie nového, 126. japonského cisára Naruhita.

Japonské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že pozvanie prijali zástupcovia 183 krajín. Na intronizáciu Naruhitovho otca Akihita v roku 1990 prišli predstavitelia zo 160 krajín. Japonská vláda pozvala taktiež zástupcov OSN či EÚ.

Slovenskú republiku na podujatí zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová, Českú republiku premiér Andrej Babiš. Medzi ďalšími hosťami sú napríklad britský princ Charles, rakúsky prezident Alexander Van der Bellen, španielsky kráľ Filip VI., maďarský prezident János Áder, bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier či palestínsky prezident Mahmúd Abbás. Medzi účastníkmi mal byť aj americký viceprezident Mike Pence, ten však nakoniec svoju účasť odvolal z pracovných dôvodov.

Významných japonských predstaviteľov z rôznych spoločenských oblastí by malo byť asi 2000. Intronizácie sa zúčastňuje taktiež japonský premiér Šinzó Abe.

Na ceremóniu prišlo asi 450 novinárov z vyše 70 krajín sveta.

Podujatie, ktoré sa koná v Cisárskom paláci v Tokiu, sa začalo o 13.00 h miestneho času (06.00 h SELČ). Potrvá približne 30 minút. Cisár Naruhito odetý v tmavooranžovej róbe zasadne na trón a prednesie prejav k národu. Gratulačný prejav mu adresuje japonský premiér. Trikrát zvolá na slávu cisárovi. K zvolaniam sa pridajú aj hostia, pričom zahraniční tak urobiť nemusia. Súčasťou ceremónie by malo byť aj vypálenie 21 delových sálv.

Foto: TASR/AP

"Ceremónia (tzv. sokui no rei), ktorá sa koná v utorok, predstavuje skutočný nástup japonského cisára na trón a súvisí s predstavou cisára ako predstaviteľa šintoistického kultu. Z tohto pohľadu je to teda najvýznamnejší obrad v celom procese intronizácie," pre TASR to uviedol Jan Sýkora z Ústavu Ďalekého Východu, ktorý vedie Japonské štúdiá na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe.

Ako ďalej vysvetľuje, obrad má v zásade dve časti. V priebehu prvej sú cisárovi formálne predané cisárske regálie, teda meč, klenot a zrkadlo, ktoré sú symbolom spojenia cisára s bohyňou Slnka Amaterasu. Počas druhej časti je potom cisár formálne predstavený svojím "predchodcom" a koná sa pomerne dlhý obrad nástupu na trón zakončený salvami cisárskej gardy a japonských ozbrojených síl.

"Po tomto obrade potom bude v polovici novembra ešte nasledovať šintoistický obrad, ktorý sa nazýva "Daidžósai" pri ktorom cisár zje prvú ryžu z novej úrody a tým sa symbolicky spojí s bohyňou Slnka Amaterasu," vysvetlil Sýkora.

Podľa súčasnej ústavy je cisár "symbolom jednoty ľudu" a nemá žiadnu politickú ani ekonomickú moc. Ako symbol má naďalej veľkú úctu. "Podľa mňa predstavuje pre väčšinu Japoncov silné duchovné "ukotvenie"," uzavrel.

Po oficiálnej intronizácii nového japonského cisára Naruhita mal nasledovať slávnostný sprievod. Japonsko nakoniec 4,6 km dlhý sprievod odložilo na 10. novembra. Úrady sa sprievod rozhodli odložiť po tom, čo Japonsko cez predchádzajúci víkend zasiahol ničivý tajfún Hagibis, ktorý si vyžiadal takmer 80 obetí na životoch.

Cisár Naruhito oficiálne zasadol na trón, Japonsko má štátny sviatok

Japonský cisár Naruhito oficiálne zasadol na tzv. chryzantémový trón. Japonská vláda pri tejto príležitosti vyhlásila na 22. októbra mimoriadny štátny sviatok.

Cisár Naruhito počas ceremónie oficiálne potvrdil, že si v súlade s japonskou ústavou prevzal moc. Taktiež sa zaviazal, že "v súlade s japonskými zákonmi prevezme svoju zodpovednosť ako symbol štátu a jednoty japonského ľudu". Ako prvý cisárovi zablahoželal japonský premiér Šinzó Abe.

Utorok bol v Tokiu pre Japoncov nielen voľným dňom, ale aj upršaným. Napriek tomu malé skupinky ľudí už od rána čakali pred hlavnou bránou Cisárskeho paláca. S japonskými vlajkami vítali cisára Naruhita, ktorý prišiel do paláca hneď ráno kývajúc im z pootvoreného okna auta.

Foto: TASR/AP

Svoj deň zahájil v jednej z troch svätýň v areáli paláca, kde v bielych šatách oboznámil svojich cisárskych predkov o svojej intronizácii. Popri tom ho sledovali ďalší členovia cisárskej rodiny, ženy odeté v dlhých pastelových šatách a poprední politici. Medzi nimi nechýbal ani japonský premiér Šinzó Abe.

Pri príležitosti intronizácie japonského cisára polícia uzavrela centrum hlavného mesta, predovšetkým okolie Cisárskeho paláca. Na bezpečnosť dozerali tisíce policajtov. K palácu sa dostali iba pozvaní hostia a akreditované médiá. Tie však na samotnú ceremóniu prístup nemali. Doprava bola riadená policajtmi, autá sa do centra ani nedostali.

Po oficiálnej ceremónii sú hostia pozvaní na večerný banket v paláci. Pripravený je pre nich tradičný hudobný a tanečný program. V stredu (23. októbra) bude japonský premiér s manželkou hostiť približne 900 hostí na ďalšom bankete. Pri príležitosti intronizácie japonská vláda v piatok (18. 10.) schválila udelenie milosti približne 550.000 ľuďom odsúdeným za prečiny.

Cisár Naruhito je 126. japonským cisárom. Na tróne vystriedal 1. mája 2019 svojho otca Akihita, ktorý abdikoval 30. apríla 2019. Vzhľadom na to, že súčasný cisár má dcéru, princeznú Aiko, ďalším v poradí, teda 127. cisárom, by mal byť jeho mladší brat princ Akišino, resp. jeho 13-ročný syn Hisahito.

Foto: TASR/AP

Dynastia japonských cisárov je najdlhšie vládnucou dynastiou na svete. Cisári z tohto rodu vládnu krajine už najmenej 1500 rokov.

Akihita na japonskom cisárskom tróne vystredal jeho starší syn Naruhito

Oficiálny obrad intronizácie nového japonského cisára Naruhita sa koná v utorok v Tokiu. Naruhito vystriedal 1. mája 2019 na tzv. chryzantémovom tróne svojho otca Akihita, ktorý abdikoval 30. apríla 2019. Dynastia japonských cisárov je najdlhšie vládnucou dynastiou na svete. Cisári z tohto rodu vládnu krajine už najmenej 1500 rokov.

Japonsko zverejnilo začiatkom apríla 2019 aj názov novej cisárskej éry, ktorá sa začala po abdikácii Akihita. Volá sa Reiwa, čo znamená "nádherná harmónia". Éra cisára Akihita bola známa ako Heisei, čo v preklade znamená "všadeprítomný mier".

Cisár Akihito naznačil želanie abdikovať už v auguste 2016 v príhovore k národu. Zdôvodnil to obavami, že jeho vek - vtedy mal 82 rokov - a zdravotný stav mu môžu začať obmedzovať schopnosť plniť cisárske povinnosti.

Japonský parlament 9. júna 2017 vyhovel jeho želaniu a schválil návrh zákona umožňujúci monarchovi abdikovať. Zákon o abdikácii však platí len pre Akihita a nasledovníkom neumožní, aby jeho príklad nasledovali.

Svojím rozhodnutím abdikovať sa stal prvým japonským monarchom za viac ako 200 rokov, ktorý sa vzdal trónu. Rozhodnutie oznámil na slávnostnom obrade v cisárskom paláci v Tokiu. V apríli 2019 absolvoval aj poslednú návštevu šintoistickej svätyne Ise-džingú v prefektúre Mie, ako aj mauzóleum svojho otca, cisára Hirohita, na predmestí Tokia.

Na hlavnom abdikačnom rituáli uviedol, že si 30 rokov plnil svoje panovnícke povinnosti s "hlbokým rešpektom a láskou k ľuďom". "Bolo to veľké požehnanie," uviedol v krátkom prejave. Poďakoval sa aj Japoncom, ktorí ho akceptovali a podporovali ako symbol štátu.

Akihito sa japonským cisárom stal 7. januára 1989 po smrti svojho otca cisára Hirohita. Bol 125. japonským panovníkom v tradičnom počítaní nástupníctva cisárov. Oficiálny obrad jeho nástupu na trón sa v cisárskom paláci v centre Tokia uskutočnil 12. novembra 1990 po uplynutí stanoveného obdobia oplakávania smrti predošlého vládcu. Bol tiež prvým japonským cisárom, ktorý nebol považovaný za božského. Jeho otec Hirohito sa totiž v deklarácii z roku 1946 vzdal výsady, že jeho moc pochádza od Boha.

Aj podľa japonskej ústavy z roku 1947 je cisár symbolom štátu a jednoty národa. Jeho postavenie sa odvodzuje od vôle ľudu, ktorý je nositeľom zvrchovanosti. Cisár nemá nijakú zákonodarnú, výkonnú ani súdnu moc, jeho povinnosti v štátnych záležitostiach sú formálnej a protokolárnej povahy.

Akihito sa do dejín Japonského cisárstva zapísal aj ďalším prvenstvom. Ako prvý si totiž za manželku zobral ženu neurodzeného pôvodu. Spolu manželkou, cisárovnou Mičiko, vychovali tri deti, dvoch synov a dcéru, ktorá po svadbe s mužom neurodzeného pôvodu opustila cisársky palác. Akihito a Mičiko oslávili 10. apríla 2019 diamantové výročie svojho sobáša, ktorý sa konal pred 60 rokmi.

Počas jeho panovania si Japonsko 15. augusta 2015 pripomenulo aj 70. výročie svojej kapitulácie v druhej svetovej vojne. Cisár Akihito vyjadril "hlbokú ľútosť" za činy svojej krajiny v minulosti a vieru, že takáto tragédia "sa už nikdy nezopakuje".

Ako cisár sa Akihito na verejnosti posledný raz objavil 26. apríla 2019, keď sa v Tokiu zúčastnil na udeľovaní environmentálnych cien Midori. Išlo o panovníkovu poslednú oficiálnu povinnosť mimo cisárskeho paláca pred jeho avizovanou abdikáciou. Ocenenie udeľuje úrad japonskej vlády tým, ktorí sa významnou mierou pričinili o zalesňovanie a výskum zelene.

Špeciálny cisársky trón, ktorý použijú pri korunovácii Naruhita, priviezli do Tokia už v septembri 2018 zo starobylého cisárskeho paláca v meste Kjóto. Trón nazývaný Takamikura bude použitý na slávnostnom obrade, keď Naruhito oficiálne oznámi svoje nástupníctvo.

Profil nového japonského cisára Naruhita vládnuceho v ére Reiwa

Naruhito sa narodil 23. februára 1960 v cisárskej nemocnici v Tokiu ako najstarší syn japonského cisára Akihita a cisárovnej Mičiko. Korunným princom bol od 23. februára 1991.

Vyštudoval históriu na filozofickej fakulte univerzity Gakušúin, kde politické vedy študoval aj jeho otec Akihito. Právnický titul získal v roku 1991 na Oxfordskej univerzity, kde od roku 1983 študoval hospodárske dejiny a právo. Je autorom knihy The Thames and I: A Memoir of Two Years at Oxford.



So svojou budúcou manželkou, diplomatkou Masako Owadovou, sa zoznámil v roku 1986 na recepcii na počesť španielskej princeznej Eleny. Jeho žiadosť o ruku prijala až na tretí raz, keď už vtedajší korunný princ Naruhito argumentoval tým, že stať sa korunnou princeznou je v podstate len iná forma diplomacie.

Zosobášili sa v roku 1993 a Naruhito napodobnil svojho otca Akihita, lebo do cisárskeho paláca a najstaršej cisárskej dynastie priviedol tiež ženu neurodzeného pôvodu. Počas svadobnej cesty navštívili novomanželia starobylé mesto Nara, kde pozdravili bohyňu Amaterasu, pramatku cisárskej dynastie. Osem rokov po svadbe sa im narodila v decembri 2001 dcéra, princezná Aiko.

Po narodení princeznej Aiko chýbal stále japonskej monarchii ďalší priamy mužský nasledovník na cisársky trón, ktorý by nahradil Naruhita. Situáciu sa japonský parlament snažil vyriešiť aj zmenou nástupníckeho zákona, ktorý by umožnil nastúpiť na trón aj žene. Kríza sa vyriešila, keď sa mladšiemu bratovi Naruhita princovi Akišinovi a jeho manželke princeznej Kiko narodil v roku 2006 syn Hisahito.

Korunný princ Naruhito sa výrazne angažoval v oblasti ochrany životného prostredia, vodného hospodárstva a námornej dopravy. V marci 2005 otvoril ako čestný predseda svetovú výstavu Expo v japonskej prefektúre Aiči. Cisárske povinnosti na dva dni prevzal po cisárovi Akihitovi už v roku 2012, v čase, keď jeho otec podstúpil operáciu srdca.

Po nástupe na trón 1. mája 2019 prevzal nový japonský cisár Naruhito počas slávnostnej ceremónie panovnícke insígnie, medzi ktoré patria posvätný meč, cisárske klenoty a pečate. Na ceremónii, pri ktorej 59-ročný Naruhito prevzal korunovačné insígnie, sa podľa tradície nesmeli zúčastniť ženské príslušníčky cisárskej rodiny, teda ani jeho manželka Masako a dcéra Aiko.

Ani moc cisára Naruhita, rovnako ako pri jeho otcovi Akihitovi, už nepochádza od Boha. V roku 1946 sa totiž cisár Hirohito, otec Akihita, vzdal deklaráciou tejto výsady.

Aj podľa japonskej ústavy z roku 1947 je cisár symbolom štátu a jednoty národa. Jeho postavenie sa odvodzuje od vôle ľudu, ktorý je nositeľom zvrchovanosti. Cisár nemá nijakú zákonodarnú, výkonnú ani súdnu moc, jeho povinnosti v štátnych záležitostiach sú formálnej a protokolárnej povahy.

Špeciálny cisársky trón, ktorý použijú 22. októbra 2019 pri korunovácii Naruhita, priviezli do Tokia už v septembri 2018 zo starobylého cisárskeho paláca v meste Kjóto. Trón nazývaný Takamikura bude použitý na slávnostnom obrade, keď Naruhito oficiálne oznámi svoje nástupníctvo.