Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento pôvodne saleziánsky noviciát sa v tú noc pred 62 rokmi stal centralizačným kláštorom, najprv pre františkánov, a potom aj pre iné rehole.
Autor TASR
Hronský Beňadik 14. apríla (TASR) – Udalosti spred 62 rokov, keď boli počas akcie K v celom Československu zlikvidované mužské a ženské kláštory a uväznení mnohí kňazi a biskupi, si dnes pripomenuli aj v kláštore pallotínov v Hronskom Beňadiku. "Tento pôvodne saleziánsky noviciát sa v tú noc pred 62 rokmi stal centralizačným kláštorom, najprv pre františkánov, a potom aj pre iné rehole a napokon pre rehoľné sestry," uviedol člen predsedníctva Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Peter Sandtner.
Konfederácia si Deň nespravodlivo stíhaných, ktorý pripadá na 13. apríla, pripomína každoročne, tento rok sa rozhodla práve pre Hronský Beňadik. "Chceli sme si uctiť ich pamiatku a najmä dať možnosť prehovoriť tým posledným pamätníkom, ktorí žijú," povedal. Po svätej omši, ktorú celebroval generálny sekretár Konferencie biskupov Slovenska Mons. Marián Chovanec, bola požehnaná pamätná tabuľa sestier vykupiteliek.
Program pokračoval prednáškou historika Róberta Letza, spomienkami bývalého saleziánskeho novica Pavla Pavlu, ktorý zažil likvidáciu kláštora, i bývalých františkánskych klerikov Jozefa Marcinčina a otca Ota Gábora. Nasledovala prezentácia knihy Štefana Wolfa o Márii Tencerovej. "Z tohto kláštora utiekli dvaja pátri lazaristi a skrývali sa v Novej Bani u Márii Tencerovej. Neskôr boli uväznení a Mária Tencerová vo väzení aj zomrela," dodal Sandtner.
Na udalosti si spomína aj rímskokatolícky kňaz Anton Srholec. "Vtedy som bol ešte mladý študent pred maturitou. V noci prišli a obsadili kláštor a všetkých ľudí vyhnali do pripravených autobusov a odviezli nás do Podolínca, kde nás chceli preškoliť a poslať domov," zaspomínal si. Slovensko podľa jeho slov týmito udalosťami veľa utrpelo. On sám dodnes o tejto noci hovorí ako o traume. "Spomienky sú bolestivé aj po 62 rokoch, nesiem to ako traumu. Dnes sa na to už spomína s úsmevom, dokonca s vďačnosťou, že som to všetko prežil, a je to rana, ktorej sa tak málo rád dotýkam," dodal.
Podľa Mons. Mariána Chovanca mala táto spomienková akcia dvojitý rozmer: prirodzený a nadprirodzený. "V prirodzenom rozmere je história pre nás učiteľkou života, aby sme sa varovali takýchto režimov a poriadku, ktorý by k takýmto nespravodlivostiam viedol. Nadprirodzený rozmer tejto spomienky je v tom, že utrpenie človeka má veľkú hodnotu," podotkol.
Deň nespravodlivo stíhaných sa pripomína na Slovensku od roku 1993. Je spomienkou na tzv. akciu K, pri ktorej v noci z 13. na 14. apríla 1950 v celom Československu štátna bezpečnosť a ľudové milície prepadli a následne zlikvidovali mužské a ženské kláštory a uväznili mnohých kňazov i biskupov. Perzekúcie sa dotkli aj biskupa Jána Vojtaššáka, Michala Buzalku či Pavla Gojdiča, ktorých súd v roku 1950 odsúdil za zradu vlasti a republiky na doživotné odňatie slobody a občianskych práv.
Konfederácia si Deň nespravodlivo stíhaných, ktorý pripadá na 13. apríla, pripomína každoročne, tento rok sa rozhodla práve pre Hronský Beňadik. "Chceli sme si uctiť ich pamiatku a najmä dať možnosť prehovoriť tým posledným pamätníkom, ktorí žijú," povedal. Po svätej omši, ktorú celebroval generálny sekretár Konferencie biskupov Slovenska Mons. Marián Chovanec, bola požehnaná pamätná tabuľa sestier vykupiteliek.
Program pokračoval prednáškou historika Róberta Letza, spomienkami bývalého saleziánskeho novica Pavla Pavlu, ktorý zažil likvidáciu kláštora, i bývalých františkánskych klerikov Jozefa Marcinčina a otca Ota Gábora. Nasledovala prezentácia knihy Štefana Wolfa o Márii Tencerovej. "Z tohto kláštora utiekli dvaja pátri lazaristi a skrývali sa v Novej Bani u Márii Tencerovej. Neskôr boli uväznení a Mária Tencerová vo väzení aj zomrela," dodal Sandtner.
Na udalosti si spomína aj rímskokatolícky kňaz Anton Srholec. "Vtedy som bol ešte mladý študent pred maturitou. V noci prišli a obsadili kláštor a všetkých ľudí vyhnali do pripravených autobusov a odviezli nás do Podolínca, kde nás chceli preškoliť a poslať domov," zaspomínal si. Slovensko podľa jeho slov týmito udalosťami veľa utrpelo. On sám dodnes o tejto noci hovorí ako o traume. "Spomienky sú bolestivé aj po 62 rokoch, nesiem to ako traumu. Dnes sa na to už spomína s úsmevom, dokonca s vďačnosťou, že som to všetko prežil, a je to rana, ktorej sa tak málo rád dotýkam," dodal.
Podľa Mons. Mariána Chovanca mala táto spomienková akcia dvojitý rozmer: prirodzený a nadprirodzený. "V prirodzenom rozmere je história pre nás učiteľkou života, aby sme sa varovali takýchto režimov a poriadku, ktorý by k takýmto nespravodlivostiam viedol. Nadprirodzený rozmer tejto spomienky je v tom, že utrpenie človeka má veľkú hodnotu," podotkol.
Deň nespravodlivo stíhaných sa pripomína na Slovensku od roku 1993. Je spomienkou na tzv. akciu K, pri ktorej v noci z 13. na 14. apríla 1950 v celom Československu štátna bezpečnosť a ľudové milície prepadli a následne zlikvidovali mužské a ženské kláštory a uväznili mnohých kňazov i biskupov. Perzekúcie sa dotkli aj biskupa Jána Vojtaššáka, Michala Buzalku či Pavla Gojdiča, ktorých súd v roku 1950 odsúdil za zradu vlasti a republiky na doživotné odňatie slobody a občianskych práv.
