Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Slovensko

V Komárome posledným segmentom mosta prepojili oba brehy Dunaja

Na archvínej snímke výstavba cestného mosta, ktorý má spájať slovenské Komárno a maďarský Komárom, Foto: TASR – Ladislav Vallach

Most má vyše 601,6 metra, pričom posledný segment z 36-tich má dĺžku 15 metrov a hmotnosť zhruba 80 ton.

Komárom 3. decembra (TASR) - Stavbári v utorok pri severomaďarskom Komárome nasadili posledný segment nového cezhraničného mosta medzi Komáromom a Komárnom, čím prepojili pravý breh Dunaja s ľavým. Most, ktorého stavbu slávnostne otvoril 17. októbra 2017 vtedajší predseda vlády SR Robert Fico spolu s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, by mali odovzdať do 30. mája.

Peter Pšenek - hlavný inžinier stavby za investora na slovenskej strane, ktorým je Slovenska správa ciest - spresnil, že most má vyše 601,6 metra, pričom posledný segment z 36-tich má dĺžku 15 metrov a hmotnosť zhruba 80 ton.



"Boli aj ťažšie segmenty, aj vyše 160 tonové, a boli rôznych dĺžok. Boli aj 15-metrové či 18-metrové. Najprv sa zavarí zo slovenskej strany. Táto technológia je letmá montáž, čiže nie je to podopreté zospodu na skruži. Lodným žeriavom sa segment priplaví na miesto, dočasne sa pripne na vysokopevnostné tyče a nastaví sa. Zo slovenskej strany sa najprv urobí zvar, následne sa maďarská strana prisunie a urobí sa aj posledný zvar. Vtedy sa už bude dať bezpečne chodiť po moste. Teraz sme už v princípe spojili ľavý breh s pravým," vysvetlil Pšenek.

Most by mal byť vrátane odovzdania a prevzatia ukončený do 31. mája, keď je určený termín. Pred letnou turistickou sezónou, najneskôr do 30. júna, by ho chceli otvoriť pre premávku.

Na moste bude prechádzať úsek cestnej komunikácie spájajúci hlavnú cestu č. 1 na maďarskej strane so štátnou cestou 1/63 na slovenskej strane. Okrem dvoch jazdných pruhov pre vozidlá budú na ňom aj cyklistický chodník a chodník pre chodcov.

Medzivládnu dohodu o výstavbe medzi vládami SR a Maďarska podpísali v roku 2012. V roku 2014 boli vydané stavebné povolenia na obidvoch stranách a v roku 2015 získali obe krajiny grant z európskych fondov z programu CEF – Nástroj na prepojenie Európy. Výška grantu dosahuje 85 percent z nákladov 91,2 milióna eur.


(spravodajca TASR Ladislav Vallach)

Vo voľbách zvíťazili CDU/CSU pred AfD, liberáli sú mimo parlamentu

Vstup do Spolkového snemu len tesne ušiel Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá získala 4,972 percenta hlasov. K prekročeniu päťpercentnej hranice jej chýbalo necelých 14.000 hlasov.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.

- Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok vyhlásil, že Rusko si želá dlhodobú dohodu o mieri na Ukrajine, ktorá by riešila hlavné príčiny konfliktu.

- Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok schválili 16. balík sankcií proti Rusku.

- Po ukrajinskom dronovom útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti južne od Moskvy, oznámili v pondelok miestne médiá a oblastný gubernátor Pavel Malkov.

- Ukrajinské zbrojárske firmy vyrobili vlani podľa prezidenta Volodymyra Zelenského 154 kusov delostreleckých húfnic, čo je podľa neho viac ako všetky krajiny NATO dohromady.

- Slovenský hokejový útočník Tomáš Tatar strelil svoj šiesty gól v prebiehajúcej sezóne NHL, ktorým zavŕšil víťazstvo New Jersey na ľade Nashvillu 5:0.

- Palestínske militantné hnutie Hamas zvažuje pozastaviť nepriame rokovania o prímerí s Izraelom, pokiaľ nebude prepustených vyše 600 palestínskych väzňov, ktorí mali byť na slobode ešte v sobotu.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica.

- Konzervatívny víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz v nedeľu večer povedal, že Európa musí vyvíjať vlastné obranné kapacity v čase rastúceho napätia so Spojenými štátmi v súvislosti s Ukrajinou a financovaním NATO.

- Zdravotný stav pápež Františka je naďalej kritický, vyplýva z najnovšej správy Vatikánu z nedeľňajšieho večera. U 88-ročného pápeža podľa nej krvné testy zistili "počiatočné mierne zlyhanie obličiek", na rozdiel od predošlého dňa však nemal respiračné záchvaty.

- Líder nemeckých kresťanských demokratov Friedrich Merz vyzval v nedeľu na čo najskoršie vytvorenie novej vlády po tom, ako prognózy ukázali víťazstvo jeho konzervatívnej únie CDU/CSU v parlamentných voľbách.

- Lídri členských štátov Európskej únie sa 6. marca zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane. Oznámil to v nedeľu predseda Európskej rady (ER) António Costa, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

- Izrael je pripravený kedykoľvek obnoviť intenzívne boje v Pásme Gazy, vyhlásil v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Prisľúbil, že vojnové ciele krajiny dosiahne buď prostredníctvom rokovaní, alebo inými prostriedkami.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa podľa výsledkov exit pollov televízie ARD skončili víťazstvom kresťanských demokratov z únie CDU/CSU, ktorí dostali 29 percent hlasov. Nasleduje Alternatíva pre Nemecko (AfD) a sociálni demokrati (SPD).