Bratislava 28. januára (TASR) – V zdravotníckom systéme na Slovensku podľa odborníkov prevláda vedomie, že pacient si musí všetko vybavovať po známosti. Pri utorkovom okrúhlom stole Zdravotníckych novín sa zhodli, že manažment pacienta by mal byť v rukách všeobecného lekára a pacient mu musí dôverovať. Je dôležité, aby Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR robilo systémové opatrenia, ale tiež to, aby bol pacient informovaný a mal správne nastavené očakávania.

„Pacientov, ktorí nás žiadajú o pomoc s vybavením lekára, odkazujeme na databázy lekárov, ktoré sú dostupné na webových stránkach vyšších územných celkov alebo v zdravotných poisťovniach. Problém je, že pacient sa im často nevie dovolať, lebo počas ordinačných hodín nevybavujú telefonáty, lekárov je málo a majú veľa pacientov,“ vymenovala problémy prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová. V systéme podľa nej viazne multidisciplinárna spolupráca a pacient je v ňom stratený.

„Problém je, že pacient nemá dôveru k zdravotnému systému ani k svojmu lekárovi,“ tvrdí prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Človek podľa neho príde k lekárovi s jasnou predstavou o tom, aký chce predpísať liek alebo k akému špecialistovi má dostať výmenný lístok. Podľa Lévyovej dôvera chýba preto, lebo celé slovenské zdravotníctvo je verejnosti prezentované ako zlé a tiež preto, lebo lekári v ambulanciách nemajú na pacientov dosť času a nevedia s nimi správne komunikovať. „Prízvukujeme, že pacient má svoje práva, ale aj povinnosti a dôležité je, aby lekári a pacienti boli k sebe navzájom slušní,“ hovorí prezidentka AOPP. Asociácia pripravuje pre lekárov komunikačné manuály a pacientov učí, na čo sa majú lekárov pýtať.

Pacienti majú problém aj s tým, že na vyšetrenie špecialistom často musia čakať. „V mnohých prípadoch je zle nastavená cestovná mapa pacienta, nielen od všeobecného lekára k špecialistovi, ale aj v rámci nemocníc,“ tvrdí prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Príkladom majú byť rozsiahle úrazy. Záchranná zdravotná služba (ZZS) nemá takého pacienta viezť do najbližšej nemocnice, ale do tej, ktorá je schopná sa oňho postarať, avšak reálne sa to podľa neho nedeje. Problémom majú byť tiež preklady pacientov medzi nemocnicami. Podľa prezidenta Asociácie záchranných zdravotných služieb (AZZS) Mateja Poláka sa stáva aj to, že záchranári dovezú pacienta napríklad so srdcovou príhodou do kardiocentra, no lekár ho nechce prijať.

Martin Smatana z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) MZ SR za hlavné výzvy zdravotníckeho systému na Slovensku považuje informovanosť, napríklad zverejňovanie čakacích lehôt aj hodnotení kvality jednotlivých lekárov, integrovanie systému nielen medzi všeobecnými lekármi a špecialistami, ale aj medzi jednotlivými sektormi a tiež usmernenie očakávaní pacienta. IZP sa v tejto oblasti chce inšpirovať holandským zdravotníctvom „Sú tam jasne nastavené podmienky a pacient vie, čo môže očakávať,“ uzavrel Smatana.

„Zle nastavené očakávania pacientov pramenia aj z nereálnych sľubov politikov,“ tvrdí Petko. Odborníci sa zhodli, že je to aj prípad sľubov na bilbordoch pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, ktoré sľubujú vybudovanie viacerých nových nemocníc. Na to podľa nich chýba predovšetkým personál.