Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Expremiér uviedol, že v rámci politických strán sa vtedy s výnimkou českého predsedu vlády Václava Klausa nedalo s nikým rokovať.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) - Ak pred 25 rokmi boli pochybnosti, čo robiť, tak v súčasnosti musíme povedať, že celý príbeh samostatného Slovenska je úspešný. V prejave na konferencii Právny štát alebo právo na pravdu to uviedol vtedajší premiér Vladimír Mečiar.
"Úspešný začiatok, úspešné dovŕšenie a vývoj. Ale už teraz treba robiť kroky, ktoré by vývoj korigovali, lebo ten je pre Slovensko v strednodobom a dlhodobom hľadisku zlý," odkázal s dôvetkom, že je potrebné sa zaoberať stavom štátu. Poukázal napr. na to, že ambícia súčasnej vlády byť v jadre EÚ musí byť predmetom referenda, lebo ide o prenesenie kompetencií do Bruselu. "To nemôže Robert Fico ako súkromná osoba urobiť. To nie je jeho štát, on je služobník štátu," zdôraznil.
Mečiar si pomohol výrokom Sokrata, ktorý je podľa jeho slov platný aj dnes. "Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy práva mužov a cudzinci práva občanov. A demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, lebo od prírody bažia po mocenských pozíciách, vznikne tyrania horšia ako ktorákoľvek monarchia či oligarchia," vyhlásil.
Vladimír Mečiar tvrdí, že pred rozdelením federácie sme si boli vedomí, že sme s Českou republikou rozdielni. "Boli sme si vedomí nedostatkov vo vnútri federácie i toho, že Slovensko na mnohé zmeny doplatilo viac. Zastavený zbrojný priemysel, zastavené baníctvo, zastavená huta v Žiari nad Hronom, ťažké strojárenstvo sa rozpadlo ako celok, zahraničný obchod mimo," povedal s tým, že stanovisko českej strany bolo jednoznačné - žiadne zdroje nedostanete.
Expremiér uviedol, že v rámci politických strán sa vtedy s výnimkou českého predsedu vlády Václava Klausa nedalo s nikým rokovať. "Prieskumy verejnej mienky na českej strane ukazovali príklon k rozdeleniu federácie. Na Slovensku to bolo opatrnejšie," poznamenal.
Mečiar však uznal, že Slovenská republika nemala v roku 1993 na samostatnosť pripravené nič. "Bolo potrebné urobiť veľmi veľa. Slovensko nemalo štruktúru štátnych orgánov, potrebovali sme sfunkčniť Národnú banku, reorganizovali sme celú vládu. Museli sme riešiť otázku zamestnancov v zahraničnej politike. Ale verili sme v Slovensko, jeho zdatnosť a inteligenciu, verili sme, že je to plne akceptovateľná a životaschopná krajina," vyhlásil Mečiar.
Pripomenul tiež vtedajšiu potrebu naštartovať ekonomiku. "Boli sme v mínusových číslach, ale v roku 1994 sme už rástli. Museli sme riešiť aj nezamestnanosť, ktorú sme stiahli na úroveň desať percent. Bolo potrebné budovať bezpečnostné orgány, ako polícia, ale aj tajnú službu a armádu. Tá bola už po štyroch mesiacoch samostatnosti plne bojaschopná," povedal Mečiar.
Podľa jeho slov rok 1989 znamenal zlom v živote spoločnosti a roky 1990 a 1991 boli hľadaním riešení, ako ďalej. "Názory boli rôzne a žiadalo sa, aby bola jasná definícia, čo Slovensko chce a aké bude. Boli tiež rôzne názory, či Slovensko potrebuje ústavu. Boli ľudia proti nej, ale aj takí, čo boli za. Nakoniec ústava prešla," pripomenul.
Mečiar tvrdí, že kým česká mediálna spoločnosť sa veľmi kultivovane zaoberala príčinami rozdelenia federácie, slovenské médiá nie sú nestranného rozhovoru schopné. "To obdobie nebolo jednoduché, nebola to prechádzka," dodal trojnásobný expremiér.
S obdobím jeho vládnutia sú spojené viaceré závažné politické i ekonomické kauzy na Slovensku. Vyšetrenie a objasnenie niektorých z nich znemožnil prijatím tzv. Mečiarových amnestií v roku 1998, ktoré poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) dňa 5. apríla 2017 po 19 rokoch zrušili. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Plénum Ústavného súdu SR 31. mája 2017 potvrdilo, že amnestie udelené expremiérom Vladimírom Mečiarom a milosť udelená exprezidentom SR Michalom Kováčom svojmu synovi neplatia.
Vladimír Mečiar sa narodil 26. júla 1942 vo Zvolene. Po skončení strednej školy pracoval najskôr ako referent, potom ako tajomník odboru Miestneho hospodárstva na Okresnom národnom výbore (ONV) v Žiari nad Hronom. Angažoval sa v aparáte Československého zväzu mládeže, v rokoch 1962-1970 bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Pre negatívny postoj k sovietskej okupácii Československa ho v roku 1970 zo strany po previerkach vylúčili.
Pracoval v rôznych aj robotníckych profesiách v podnikoch v dnešnom Trenčianskom kraji. V roku 1974 ukončil diaľkové štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a začal pracovať v Skloobale Nemšová, kde bol referentom a neskôr podnikovým právnikom až do roku 1989.
Po roku 1989 sa začal politicky angažovať v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). Na pôde tohto politického subjektu založil najprv platformu, ktorá prerástla do novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom. Od 14. júna 2003 bola strana známa pod názvom Ľudová strana – HZDS (ĽS-HZDS).
V rekonštruovanej vláde SR v prvej polovici roku 1990 Vladimír Mečiar zastával post ministra vnútra a životného prostredia SR. Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa stal prvýkrát predsedom vlády SR a v tejto funkcii pôsobil až do apríla 1991. V júni 1992 po ďalších voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) sa stal premiérom opäť, úrad zastával do marca 1994, keď mu poslanci parlamentu vyslovili nedôveru. Tretíkrát sa stal predsedom vlády SR po vyhratých parlamentných voľbách v decembri 1994, vo funkcii bol do októbra 1998.
V období rokov 1990-1992 bol tiež poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) za VPN, v roku 1992 ho zvolili za poslanca SNR za HZDS. Parlamentným poslancom bol aj v roku 1994, 1998 a ĽS-HZDS zastupoval v NR SR aj v rokoch 2002-2006. Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ako aj členom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Svoj poslanecký mandát si v období 1998-2002 neuplatnil, na ustanovujúcej schôdzi NR SR sa postu vzdal v prospech bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) a ministra jeho vlády Ivana Lexu, spájaného s únosom syna prezidenta SR Michala Kováča.
Od októbra 1992 do marca 1993, opäť od marca 1998 do októbra 1998 bol poverený ako predseda vlády výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Toto poverenie spolu s ním dostal aj vtedajší predseda parlamentu SR. Popri poste premiéra SR mal od júna 1993 do marca 1994 právo viesť Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR a v období rokov 1993-1994 bol predsedom Prezídia Fondu národného majetku (FNM).
V roku 1999 kandidoval v prvých priamych prezidentských voľbách v SR, víťazom sa stal Rudolf Schuster. Vladimír Mečiar kandidoval na funkciu prezidenta SR aj v prezidentských voľbách v roku 2004. Prvé kolo volieb vyhral so ziskom 32,7 percenta. V druhom kole získal 40,1 percenta hlasov a skončil ako druhý. Prezidentom SR sa napokon stal Ivan Gašparovič.
V parlamentných voľbách v septembri 2002 získalo ĽS-HZDS opäť prvenstvo so ziskom 19,50 percenta hlasov. Podobne, ako v predošlom období, sa jej však nepodarilo zostaviť vládu.
Vo voľbách v roku 2006 hlasovalo za ĽS-HZDS 8,79 percenta voličov, čo pre stranu znamenalo získanie 15 poslaneckých mandátov. ĽS-HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom prijala ponuku víťaza volieb do NR SR strany Smer-SD a spoločne so Slovenskou národnou stranou (SNS) vytvorili koaličnú vládu.
V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 12. júna 2010, získala ĽS-HZDS 4,32 percenta, neprekročila 5-percentnú hranicu hlasov voličov potrebnú na vstup do NR SR a stala sa mimoparlamentnou stranou. Do parlamentu sa ĽS-HZDS nedostalo ani v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012. Získalo len 0,93 percenta hlasov.
Po druhých neúspešných voľbách dňa 26. apríla 2012 oznámil Vladimír Mečiar svoj odchod z čela ĽS-HZDS na rokovaní straníckeho grémia v Bratislave. Funkcia predsedu mu zanikla 7. septembra 2013 a 12. decembra 2013 vystúpil zo strany. Nového predsedu ĽS-HZDS už nezvolili a na mimoriadnom sneme strany v Žiline dňa 11. januára 2014 sa delegáti strany rozhodli o rozpustení strany. Na čele ĽS-HZDS bol Vladimír Mečiar 21 rokov.
"Úspešný začiatok, úspešné dovŕšenie a vývoj. Ale už teraz treba robiť kroky, ktoré by vývoj korigovali, lebo ten je pre Slovensko v strednodobom a dlhodobom hľadisku zlý," odkázal s dôvetkom, že je potrebné sa zaoberať stavom štátu. Poukázal napr. na to, že ambícia súčasnej vlády byť v jadre EÚ musí byť predmetom referenda, lebo ide o prenesenie kompetencií do Bruselu. "To nemôže Robert Fico ako súkromná osoba urobiť. To nie je jeho štát, on je služobník štátu," zdôraznil.
Mečiar si pomohol výrokom Sokrata, ktorý je podľa jeho slov platný aj dnes. "Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy práva mužov a cudzinci práva občanov. A demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, lebo od prírody bažia po mocenských pozíciách, vznikne tyrania horšia ako ktorákoľvek monarchia či oligarchia," vyhlásil.
Vladimír Mečiar tvrdí, že pred rozdelením federácie sme si boli vedomí, že sme s Českou republikou rozdielni. "Boli sme si vedomí nedostatkov vo vnútri federácie i toho, že Slovensko na mnohé zmeny doplatilo viac. Zastavený zbrojný priemysel, zastavené baníctvo, zastavená huta v Žiari nad Hronom, ťažké strojárenstvo sa rozpadlo ako celok, zahraničný obchod mimo," povedal s tým, že stanovisko českej strany bolo jednoznačné - žiadne zdroje nedostanete.
Expremiér uviedol, že v rámci politických strán sa vtedy s výnimkou českého predsedu vlády Václava Klausa nedalo s nikým rokovať. "Prieskumy verejnej mienky na českej strane ukazovali príklon k rozdeleniu federácie. Na Slovensku to bolo opatrnejšie," poznamenal.
Mečiar však uznal, že Slovenská republika nemala v roku 1993 na samostatnosť pripravené nič. "Bolo potrebné urobiť veľmi veľa. Slovensko nemalo štruktúru štátnych orgánov, potrebovali sme sfunkčniť Národnú banku, reorganizovali sme celú vládu. Museli sme riešiť otázku zamestnancov v zahraničnej politike. Ale verili sme v Slovensko, jeho zdatnosť a inteligenciu, verili sme, že je to plne akceptovateľná a životaschopná krajina," vyhlásil Mečiar.
Pripomenul tiež vtedajšiu potrebu naštartovať ekonomiku. "Boli sme v mínusových číslach, ale v roku 1994 sme už rástli. Museli sme riešiť aj nezamestnanosť, ktorú sme stiahli na úroveň desať percent. Bolo potrebné budovať bezpečnostné orgány, ako polícia, ale aj tajnú službu a armádu. Tá bola už po štyroch mesiacoch samostatnosti plne bojaschopná," povedal Mečiar.
Podľa jeho slov rok 1989 znamenal zlom v živote spoločnosti a roky 1990 a 1991 boli hľadaním riešení, ako ďalej. "Názory boli rôzne a žiadalo sa, aby bola jasná definícia, čo Slovensko chce a aké bude. Boli tiež rôzne názory, či Slovensko potrebuje ústavu. Boli ľudia proti nej, ale aj takí, čo boli za. Nakoniec ústava prešla," pripomenul.
Mečiar tvrdí, že kým česká mediálna spoločnosť sa veľmi kultivovane zaoberala príčinami rozdelenia federácie, slovenské médiá nie sú nestranného rozhovoru schopné. "To obdobie nebolo jednoduché, nebola to prechádzka," dodal trojnásobný expremiér.
Profil Vladimíra Mečiara
S obdobím jeho vládnutia sú spojené viaceré závažné politické i ekonomické kauzy na Slovensku. Vyšetrenie a objasnenie niektorých z nich znemožnil prijatím tzv. Mečiarových amnestií v roku 1998, ktoré poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) dňa 5. apríla 2017 po 19 rokoch zrušili. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Plénum Ústavného súdu SR 31. mája 2017 potvrdilo, že amnestie udelené expremiérom Vladimírom Mečiarom a milosť udelená exprezidentom SR Michalom Kováčom svojmu synovi neplatia.
Vladimír Mečiar sa narodil 26. júla 1942 vo Zvolene. Po skončení strednej školy pracoval najskôr ako referent, potom ako tajomník odboru Miestneho hospodárstva na Okresnom národnom výbore (ONV) v Žiari nad Hronom. Angažoval sa v aparáte Československého zväzu mládeže, v rokoch 1962-1970 bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Pre negatívny postoj k sovietskej okupácii Československa ho v roku 1970 zo strany po previerkach vylúčili.
Pracoval v rôznych aj robotníckych profesiách v podnikoch v dnešnom Trenčianskom kraji. V roku 1974 ukončil diaľkové štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a začal pracovať v Skloobale Nemšová, kde bol referentom a neskôr podnikovým právnikom až do roku 1989.
Po roku 1989 sa začal politicky angažovať v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). Na pôde tohto politického subjektu založil najprv platformu, ktorá prerástla do novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom. Od 14. júna 2003 bola strana známa pod názvom Ľudová strana – HZDS (ĽS-HZDS).
V rekonštruovanej vláde SR v prvej polovici roku 1990 Vladimír Mečiar zastával post ministra vnútra a životného prostredia SR. Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa stal prvýkrát predsedom vlády SR a v tejto funkcii pôsobil až do apríla 1991. V júni 1992 po ďalších voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) sa stal premiérom opäť, úrad zastával do marca 1994, keď mu poslanci parlamentu vyslovili nedôveru. Tretíkrát sa stal predsedom vlády SR po vyhratých parlamentných voľbách v decembri 1994, vo funkcii bol do októbra 1998.
V období rokov 1990-1992 bol tiež poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) za VPN, v roku 1992 ho zvolili za poslanca SNR za HZDS. Parlamentným poslancom bol aj v roku 1994, 1998 a ĽS-HZDS zastupoval v NR SR aj v rokoch 2002-2006. Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ako aj členom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Svoj poslanecký mandát si v období 1998-2002 neuplatnil, na ustanovujúcej schôdzi NR SR sa postu vzdal v prospech bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) a ministra jeho vlády Ivana Lexu, spájaného s únosom syna prezidenta SR Michala Kováča.
Od októbra 1992 do marca 1993, opäť od marca 1998 do októbra 1998 bol poverený ako predseda vlády výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Toto poverenie spolu s ním dostal aj vtedajší predseda parlamentu SR. Popri poste premiéra SR mal od júna 1993 do marca 1994 právo viesť Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR a v období rokov 1993-1994 bol predsedom Prezídia Fondu národného majetku (FNM).
V roku 1999 kandidoval v prvých priamych prezidentských voľbách v SR, víťazom sa stal Rudolf Schuster. Vladimír Mečiar kandidoval na funkciu prezidenta SR aj v prezidentských voľbách v roku 2004. Prvé kolo volieb vyhral so ziskom 32,7 percenta. V druhom kole získal 40,1 percenta hlasov a skončil ako druhý. Prezidentom SR sa napokon stal Ivan Gašparovič.
V parlamentných voľbách v septembri 2002 získalo ĽS-HZDS opäť prvenstvo so ziskom 19,50 percenta hlasov. Podobne, ako v predošlom období, sa jej však nepodarilo zostaviť vládu.
Vo voľbách v roku 2006 hlasovalo za ĽS-HZDS 8,79 percenta voličov, čo pre stranu znamenalo získanie 15 poslaneckých mandátov. ĽS-HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom prijala ponuku víťaza volieb do NR SR strany Smer-SD a spoločne so Slovenskou národnou stranou (SNS) vytvorili koaličnú vládu.
V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 12. júna 2010, získala ĽS-HZDS 4,32 percenta, neprekročila 5-percentnú hranicu hlasov voličov potrebnú na vstup do NR SR a stala sa mimoparlamentnou stranou. Do parlamentu sa ĽS-HZDS nedostalo ani v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012. Získalo len 0,93 percenta hlasov.
Po druhých neúspešných voľbách dňa 26. apríla 2012 oznámil Vladimír Mečiar svoj odchod z čela ĽS-HZDS na rokovaní straníckeho grémia v Bratislave. Funkcia predsedu mu zanikla 7. septembra 2013 a 12. decembra 2013 vystúpil zo strany. Nového predsedu ĽS-HZDS už nezvolili a na mimoriadnom sneme strany v Žiline dňa 11. januára 2014 sa delegáti strany rozhodli o rozpustení strany. Na čele ĽS-HZDS bol Vladimír Mečiar 21 rokov.
