Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výdavky na zdravotníctvo na Slovensku zaostávajú za priemerom Európskej únie.
Autor TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) – Výdavky na zdravotníctvo na Slovensku zaostávajú za priemerom Európskej únie. Upozornila na to štúdia, ktorú v utorok predstavila Americká obchodná komora (AmCham) v SR v spolupráci s partnermi. Dokument ponúka niekoľko návrhov na zmenu systému financovania zvýšením platby za poistenca štátu, zavedením sociálne únosnej spoluúčasti a pripoistenia. "Systém zdravotníctva je nutné bezodkladne reformovať," povedal predseda výboru pre zdravotníctvo AmCham v SR Vladimír Mičieta.
Financovanie zdravotníctva je z veľkej časti postavené na odvodoch ekonomicky aktívneho obyvateľstva, absolútny počet prispievateľov však bude podľa analytika v najbližšom polstoročí klesať. "Ak predpokladáme lineárnu závislosť medzi počtom ekonomicky aktívnych a odvodovými príjmami, tak by to v dnešných cenách znamenalo úbytok odvodových príjmov zhruba 290 miliónov eur ročne v 2030 a 1240 miliónov ročne v 2060," uviedol Martin Vlachynský z analytického inštitútu INESS.
V publikácii Prečo sa nedožívame v zdraví až do dôchodku? sa analyzujú výsledky zdravotných systémov v porovnaní s ich výdavkami na zdravotníctvo. Hodnotené boli vyspelé západoeurópske systémy a krajiny V4. "Vo výsledkoch hodnotenia sa Slovensko s Poľskom delí o predposlednú priečku, posledné skončilo Maďarsko. Česká republika dopadla z krajín V4 najlepšie a najviac sa blíži k vyspelým zdravotným systémom," priblížila analytička Henrieta Tulejová z Advance Institute.
Doplnila, že z hodnotenia je zrejmé, že vyššie výdavky na zdravotníctvo prinášajú aj dostupnejšiu liečbu, dlhší a zdravší život a vyššie skóre v hodnotení. "Slovensko má z porovnávaných krajín najnižšie výdavky na obyvateľa, celkovo o dve miliardy eur menej ako v ČR. Výdavky na zdravie je možné a potrebné navýšiť aspoň o jednu miliardu eur zvýšením platby štátu na úroveň 5,5 percenta, taktiež jednotnou reguláciou poplatkov v ambulanciách do sociálne únosnej spoluúčasti a zavedením pripoistenia," zhrnula.
Verejnosť podľa Mičietu očakáva, že slovenské zdravotníctvo sa bude približovať európskemu priemeru. "Už dnes existuje verejná objednávka na takúto politiku. Aktuálna nižšia dostupnosť inovatívnych liekov oproti priemeru v EÚ tak predstavuje obrovský záväzok, ktorým sa musia ďalšie vlády zaoberať," poznamenal. Upozornil, že ak politickým stranám, ktoré sa uchádzajú o mandát v parlamentných voľbách, záleží na znížení počtu predčasných, odvrátiteľných úmrtí, chorobnosti či predĺžení dĺžky života v dobrom zdraví, treba zdravotníctvo zreformovať.
Na potrebe zmien, aby sa zabezpečili pacientom inovácie, sa zhodli aj zástupcovia Asociácie na ochranu práv pacientov a Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu.
Financovanie zdravotníctva je z veľkej časti postavené na odvodoch ekonomicky aktívneho obyvateľstva, absolútny počet prispievateľov však bude podľa analytika v najbližšom polstoročí klesať. "Ak predpokladáme lineárnu závislosť medzi počtom ekonomicky aktívnych a odvodovými príjmami, tak by to v dnešných cenách znamenalo úbytok odvodových príjmov zhruba 290 miliónov eur ročne v 2030 a 1240 miliónov ročne v 2060," uviedol Martin Vlachynský z analytického inštitútu INESS.
V publikácii Prečo sa nedožívame v zdraví až do dôchodku? sa analyzujú výsledky zdravotných systémov v porovnaní s ich výdavkami na zdravotníctvo. Hodnotené boli vyspelé západoeurópske systémy a krajiny V4. "Vo výsledkoch hodnotenia sa Slovensko s Poľskom delí o predposlednú priečku, posledné skončilo Maďarsko. Česká republika dopadla z krajín V4 najlepšie a najviac sa blíži k vyspelým zdravotným systémom," priblížila analytička Henrieta Tulejová z Advance Institute.
Doplnila, že z hodnotenia je zrejmé, že vyššie výdavky na zdravotníctvo prinášajú aj dostupnejšiu liečbu, dlhší a zdravší život a vyššie skóre v hodnotení. "Slovensko má z porovnávaných krajín najnižšie výdavky na obyvateľa, celkovo o dve miliardy eur menej ako v ČR. Výdavky na zdravie je možné a potrebné navýšiť aspoň o jednu miliardu eur zvýšením platby štátu na úroveň 5,5 percenta, taktiež jednotnou reguláciou poplatkov v ambulanciách do sociálne únosnej spoluúčasti a zavedením pripoistenia," zhrnula.
Verejnosť podľa Mičietu očakáva, že slovenské zdravotníctvo sa bude približovať európskemu priemeru. "Už dnes existuje verejná objednávka na takúto politiku. Aktuálna nižšia dostupnosť inovatívnych liekov oproti priemeru v EÚ tak predstavuje obrovský záväzok, ktorým sa musia ďalšie vlády zaoberať," poznamenal. Upozornil, že ak politickým stranám, ktoré sa uchádzajú o mandát v parlamentných voľbách, záleží na znížení počtu predčasných, odvrátiteľných úmrtí, chorobnosti či predĺžení dĺžky života v dobrom zdraví, treba zdravotníctvo zreformovať.
Na potrebe zmien, aby sa zabezpečili pacientom inovácie, sa zhodli aj zástupcovia Asociácie na ochranu práv pacientov a Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu.
