Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V záhradkárskych osadách a pri rodinných domoch počas celého leta vznikajú lokálne komárie kalamity spôsobené komárom piskľavým.
Autor TASR
Bratislava 25. augusta (TASR) - V našich podmienkach spôsobujú komárie kalamity takzvané lesné komáre - Aedes. Ich samičky nekladú vajíčka na hladinu vôd, ale na vlhké bahno či vlhkú zem v lužných lesoch a medzihrádzových priestoroch, ktoré sú periodicky zaplavované. Informuje o tom Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR na sociálnej sieti.
V záhradkárskych osadách a pri rodinných domoch počas celého leta vznikajú lokálne komárie kalamity spôsobené komárom piskľavým. "Tie sa masovo liahnu v sudoch a nádobách so zálievkovou vodou v prípade, ak táto voda zostáva v nádobách dlhšie ako sedem dní. Pobyt ľudí vonku znepríjemňujú vo večerných a nočných hodinách, bez ohľadu na kalamitný výskyt rodu Aedes. Tieto lokálne kalamity nemajú žiadnu súvislosť s povodňami," uviedol ÚVZ SR.
Problém kalamitných komárov má podľa ÚVZ sezónny charakter, ich výskyt je od apríla (zriedka od marca) do konca septembra. "Koncom leta a začiatkom jesene počet komárov postupne klesá a príchod chladných dní zdecimuje populáciu komárov spôsobujúcich kalamitu," doplnil úrad.
Vodný faktor, teplotný faktor a vlhkosť vzduchu (70 – 80 percent), majú v biológii komára rozhodujúcu úlohu. Podľa klimatických podmienok kolíše aj počet generácií od jednej do šiestich za rok. "Od klimatických podmienok závisí aj dĺžka života komára. Komárie samice prezimujú na rôznych miestach buď v blízkosti ľudského obydlia (pivnice, kôlne, maštale), alebo vo voľnej prírode," informoval ÚVZ SR.
"Komáre najviac útočia ráno (hodinu pred a hodinu po východe slnka) a večer (hodinu pred a hodinu po západe slnka). V lesoch a pri zamračenej oblohe napádajú ľudí a zvieratá počas celého dňa," poznamenal ÚVZ SR s tým, že pri kalamitnom výskyte pôsobia vonku obťažujúco aj celých 24 hodín. ÚVZ tvrdí, že za kalamitu sa považuje taký výskyt komárov, keď je možné zaznamenať niekoľko desiatok - slabá kalamita -, alebo niekoľko stoviek - silná kalamita - útokov na jednu osobu počas jednej minúty. "Bežný výskyt komárov v prírode nie je problémom, ktorý by sa mal riešiť umelým zásahom človeka. Len narušenie rovnováhy (kalamitný výskyt) môže byť argumentom na umelý zásah do prírodného prostredia. Vtedy by malo ísť o biologicky presný, časovo krátky a územne nevyhnutný odborný dezinsekčný zásah," dodali z ÚVZ SR.
V záhradkárskych osadách a pri rodinných domoch počas celého leta vznikajú lokálne komárie kalamity spôsobené komárom piskľavým. "Tie sa masovo liahnu v sudoch a nádobách so zálievkovou vodou v prípade, ak táto voda zostáva v nádobách dlhšie ako sedem dní. Pobyt ľudí vonku znepríjemňujú vo večerných a nočných hodinách, bez ohľadu na kalamitný výskyt rodu Aedes. Tieto lokálne kalamity nemajú žiadnu súvislosť s povodňami," uviedol ÚVZ SR.
Problém kalamitných komárov má podľa ÚVZ sezónny charakter, ich výskyt je od apríla (zriedka od marca) do konca septembra. "Koncom leta a začiatkom jesene počet komárov postupne klesá a príchod chladných dní zdecimuje populáciu komárov spôsobujúcich kalamitu," doplnil úrad.
Vodný faktor, teplotný faktor a vlhkosť vzduchu (70 – 80 percent), majú v biológii komára rozhodujúcu úlohu. Podľa klimatických podmienok kolíše aj počet generácií od jednej do šiestich za rok. "Od klimatických podmienok závisí aj dĺžka života komára. Komárie samice prezimujú na rôznych miestach buď v blízkosti ľudského obydlia (pivnice, kôlne, maštale), alebo vo voľnej prírode," informoval ÚVZ SR.
"Komáre najviac útočia ráno (hodinu pred a hodinu po východe slnka) a večer (hodinu pred a hodinu po západe slnka). V lesoch a pri zamračenej oblohe napádajú ľudí a zvieratá počas celého dňa," poznamenal ÚVZ SR s tým, že pri kalamitnom výskyte pôsobia vonku obťažujúco aj celých 24 hodín. ÚVZ tvrdí, že za kalamitu sa považuje taký výskyt komárov, keď je možné zaznamenať niekoľko desiatok - slabá kalamita -, alebo niekoľko stoviek - silná kalamita - útokov na jednu osobu počas jednej minúty. "Bežný výskyt komárov v prírode nie je problémom, ktorý by sa mal riešiť umelým zásahom človeka. Len narušenie rovnováhy (kalamitný výskyt) môže byť argumentom na umelý zásah do prírodného prostredia. Vtedy by malo ísť o biologicky presný, časovo krátky a územne nevyhnutný odborný dezinsekčný zásah," dodali z ÚVZ SR.
