Bratislava 22. júna (TASR) - V rámci Národnej rady (NR) SR sa má zriadiť parlamentná stráž, ktorá bude zabezpečovať ochranu poriadku a bezpečnosti v budove NR SR a v ďalších priestoroch, kde bude parlament a jeho orgány rokovať. Do prijatia zákona o parlamentnej stráži má jej funkciu plniť Policajný zbor, a to prostredníctvom služby ochrany určených osôb. Vyplýva to z novely zákona o rokovacom poriadku NR SR, ktorú v stredu schválilo plénum. Nová legislatíva má byť účinná od januára 2023.

Kým bude prijatý zákon o úlohách stráže, poslanci upravili zákon o Policajnom zbore v súvislosti s vyvedením poslanca z rokovacej sály. Policajt bude môcť použiť hmaty, chvaty či údery a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku aj vtedy, aby "prekonal aktívny odpor poslanca NR SR, ktorého má na základe pokynu predsedajúceho vyviesť z rokovacej sály". Hmaty a chvaty bude môcť policajt použiť aj vtedy, aby "prekonal pasívny odpor poslanca NR SR, ktorého má na základe pokynu predsedajúceho vyviesť z rokovacej sály".

Vykázať poslanca z rokovacej sály bude po novom možné, pokiaľ tento poslanec neuposlúchne ani opakovanú výzvu predsedajúceho na opustenie rokovacej miestnosti. Hneď nato sa zvolá poslanecké grémium. Aj táto zmena má platiť od januára.

Vykázanie z rokovacej sály sa považuje za neospravedlnenú neúčasť poslanca na rokovacom dni schôdze. Vyvedenie poslanca bude po novom sankcionované stratou dvoch mesačných zárobkov, čiže platov, funkčných príplatkov a paušálnych náhrad. "Ak k vyvedeniu poslanca dôjde v mesiaci, v ktorom sa končí volebné obdobie, stratou dvoch platov sa myslia dva platy, na ktoré má nárok po zániku jeho mandátu v zmysle zákona," píše sa v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prijalo plénum.

Nová legislatíva tiež upravuje dĺžku vystúpení. V prípade návrhu na vyslovenie nedôvery jednému členovi vlády bude môcť s neobmedzeným rečníckym časom vystúpiť na jeho obhajobu aj člen vlády, ktorého vláda uznesením poverila oznámiť a odôvodniť stanovisko vlády v NR SR.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej predsedovi sa má po novom prideliť na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády sa má zase prideliť na prerokovanie iba príslušnému výboru, do ktorého úseku činnosti patrí príslušné ministerstvo, ktoré riadi odvolávaný člen vlády.

Z novely tiež vyplýva, že vykázať poslanca bude možné aj z rokovania parlamentného výboru. Predseda výboru bude mať po novom právomoc podať návrh na začatie disciplinárneho konania za narušenie poriadku na schôdzi výboru, a to v prípade, ak bude poslanec z rokovacej miestnosti výboru vykázaný.

Novelizáciou sa má tiež určiť presná výška pokút, ktoré udeľuje mandátový a imunitný výbor. Poslanec, ktorý "urazil orgán národnej rady alebo poslanca alebo iného ústavného činiteľa a za svoje správanie sa neospravedlnil", by mal po novom dostať pokutu 1000 eur. Doteraz zákon hovoril o pokute do 1000 eur. Pokutu vo výške 500 eur by mohol výbor uložiť poslancovi, ktorý porušil etický kódex poslanca, doteraz to bolo do 500 eur.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. septembra, okrem viacerých ustanovení vrátane parlamentnej stráže, ktoré majú byť účinné od nového roka.