Čirč 24. decembra (TASR) – Pravoslávni veriaci slávia Vianoce na sviatok Troch kráľov, no v obci Čirč v okrese Stará Ľubovňa sa držia gregoriánskeho kalendára a väčšina domácností zasadne k štedrovečernému stolu spolu s kresťanmi sláviacimi Vianoce 24. decembra.
Pred vianočnými sviatkami držia veriaci prísny 30-dňový pôst sprevádzaný modlitbami, ktorý sa dodržiava aj na Štedrý deň. Slávnostná večera sa začína podľa tradície umývaním tváre. Tento akt symbolizoval to, aby boli počas roka všetci zdraví. Podľa rusínskej tradície je na štedrovečernom stole deväť jedál, no zaobísť sa musia bez mäsa.
„Na štedrovečernom stole sa objavujú iba pôstne jedlá. Pôvodne pravoslávni veriaci nemali ani len rybu,“ spomína obyvateľka obce Anna Gernátová. Viacchodovú štedrú večeru začínajú oblátkami s cesnakom a medom. Na stole nesmú chýbať hubová polievka máčanka alebo mačalo, ryba, chlieb, hrach, kapustnica, bobaľky a sušené slivky. Na snímke zemplínske vianočné jedlo bobaľky s makom, archívne foto.Foto: TASR „Najdôležitejšie však bolo, aby bola rodina na Vianoce spolu, čo je tento rok pre mnohých nemožné. Aj keď sú Vianoce a rodiny chcú byť pokope, chcem všetkých poprosiť, aby boli voči sebe ohľaduplní a dodržiavali bubliny,“ podotkol starosta obce Michal Didik. Po večeri obyčajne chodievajú v Čirči od domu k domu koledníci, tento rok sa budú musieť zaobísť bez nich.
Veriaci sa spoločne stretnú až na polnočnej omši, ktorá je výnimočná tým, že dodnes sa slúži a spieva v staroslovienčine. „Polnočná omša alebo inak Velyke povečerje v starom slovanskom jazyku je dnes skôr zvláštnosťou, no v Čirči si túto starú tradíciu ako jedna z mála farností uchovali dodnes,“ doplnil správca farnosti Ján Makaj.
