Rybníček upozornil, že problém nie je v pripravenosti zriaďovateľov, ale v pripravenosti a ochote rodičov dať sa testovať.
Autor TASR
Bratislava 1. decembra (TASR) – Ak má byť testovanie úspešným predpokladom návratu žiakov druhého stupňa a stredoškolákov do škôl, nemôže byť dobrovoľné. Ak má byť však povinné, musí o tom v súlade so svojimi kompetenciami rozhodnúť vláda, nie zriaďovatelia či riaditelia škôl. Po rokovaní ústredného krízového štábu (ÚKŠ) to uviedli zástupcovia samosprávnych združení, prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček a zástupca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Lukáš Baňacký. Informovali, že jednou z úloh na doriešenie je preskúmanie možnosti stanoviť negatívny test ako podmienku prezenčnej výučby.
Pred médiami reagovali na neodsúhlasenie plánu na ďalšie otváranie škôl, ktorý spolu s Ministerstvom, školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR predložili na rokovanie ÚKŠ. "Návrh vychádzal z umenia možného, z limitov i postojov predchádzajúcich rokovaní krízového štábu, a preto chcel zariadiť dobrovoľné testovanie, s možnými kapacitami, ktoré majú zriaďovatelia k dispozícii. Toto bolo vyhodnotené ako nedostatočné,“ ozrejmil Baňacký.
Rybníček upozornil, že problém nie je v pripravenosti zriaďovateľov, ale v pripravenosti a ochote rodičov dať sa testovať. "Nesúhlasia s tým, nemajú dostatok informácií, nerozumejú tomu, prečo by to tak malo byť, prípadne to vnímajú rovno ako šikanu,“ upozornil. "Ak by sa konalo dobrovoľné testovanie, podľa dostupnej spätnej väzby by sa dosiahla len 20 až 50-percentná pretestovanosť, čím by sa nedosiahol minimálny, epidemiológmi určený 70-percentný limit, a testovanie by nemalo zmysel" naznačil.
Pripomenul zároveň, že epidemiológovia neodporúčajú vzhľadom na súčasnú situáciu otvoriť školy. Ak má byť riešením pretestovanie, malo by ísť podľa takto nastavenej situácie o povinnosť. "Preto aj jedno z odporúčaní, ktoré vzišlo na ústrednom krízovom štábe, je preveriť legislatívnu možnosť podmieniť prezenčné vzdelávanie podstúpením testu," informoval Baňacký.
Podľa predstaviteľov samospráv však o povinnosti musí rozhodnúť orgán, ktorý to má v právomoci, a to je vláda. “Nikto si nemôže predstavovať, že my ako zriaďovatelia, alebo riaditelia škôl budú zavádzať povinné testovanie. Toto je právny problém, ktorý musí vyriešiť vláda,“ zdôraznil Rybníček.
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) priniesol na utorkové rokovanie ÚKŠ plán, na základe ktorého by sa cez víkend mohlo začať pilotne testovať. Do "pilotného projektu" sa malo podľa ministra zapojiť len pár desiatok škôl, predovšetkým na západe krajiny. "Tie by sme vedeli počas víkendu pretestovať. Potom by sme sa pozreli na to, ako to funguje, a vedeli by sme to upraviť v januári," objasnil Gröhling.
Plán však neprešiel, podľa ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) je potrebné dotiahnuť viaceré veci technického i legislatívneho rázu. "Dohodli sme sa, že zatiaľ teda táto úloha pre ministerstvo školstva trvá a bude ju musieť dopracovať,“ povedal Mikulec.
Pred médiami reagovali na neodsúhlasenie plánu na ďalšie otváranie škôl, ktorý spolu s Ministerstvom, školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR predložili na rokovanie ÚKŠ. "Návrh vychádzal z umenia možného, z limitov i postojov predchádzajúcich rokovaní krízového štábu, a preto chcel zariadiť dobrovoľné testovanie, s možnými kapacitami, ktoré majú zriaďovatelia k dispozícii. Toto bolo vyhodnotené ako nedostatočné,“ ozrejmil Baňacký.
Rybníček upozornil, že problém nie je v pripravenosti zriaďovateľov, ale v pripravenosti a ochote rodičov dať sa testovať. "Nesúhlasia s tým, nemajú dostatok informácií, nerozumejú tomu, prečo by to tak malo byť, prípadne to vnímajú rovno ako šikanu,“ upozornil. "Ak by sa konalo dobrovoľné testovanie, podľa dostupnej spätnej väzby by sa dosiahla len 20 až 50-percentná pretestovanosť, čím by sa nedosiahol minimálny, epidemiológmi určený 70-percentný limit, a testovanie by nemalo zmysel" naznačil.
Pripomenul zároveň, že epidemiológovia neodporúčajú vzhľadom na súčasnú situáciu otvoriť školy. Ak má byť riešením pretestovanie, malo by ísť podľa takto nastavenej situácie o povinnosť. "Preto aj jedno z odporúčaní, ktoré vzišlo na ústrednom krízovom štábe, je preveriť legislatívnu možnosť podmieniť prezenčné vzdelávanie podstúpením testu," informoval Baňacký.
Podľa predstaviteľov samospráv však o povinnosti musí rozhodnúť orgán, ktorý to má v právomoci, a to je vláda. “Nikto si nemôže predstavovať, že my ako zriaďovatelia, alebo riaditelia škôl budú zavádzať povinné testovanie. Toto je právny problém, ktorý musí vyriešiť vláda,“ zdôraznil Rybníček.
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) priniesol na utorkové rokovanie ÚKŠ plán, na základe ktorého by sa cez víkend mohlo začať pilotne testovať. Do "pilotného projektu" sa malo podľa ministra zapojiť len pár desiatok škôl, predovšetkým na západe krajiny. "Tie by sme vedeli počas víkendu pretestovať. Potom by sme sa pozreli na to, ako to funguje, a vedeli by sme to upraviť v januári," objasnil Gröhling.
Plán však neprešiel, podľa ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) je potrebné dotiahnuť viaceré veci technického i legislatívneho rázu. "Dohodli sme sa, že zatiaľ teda táto úloha pre ministerstvo školstva trvá a bude ju musieť dopracovať,“ povedal Mikulec.