Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V niektorých domácnostiach boli ozdoby vešané tak rafinovane, že sladkosti viseli na šnúrke, ktorá bola nad sviečkou. Keď sa šnúrka prepálila, sladkosť spadla a deti ju mohli zjesť.
Autor TASR
Krakov/Košice 25. decembra (TASR) – Vianočný stromček, ktorý je dnes jedinou sviatočnou ozdobou sa do Poľska dostal v tridsiatych rokoch minulého storočia. V niektorých regiónoch po druhej svetovej vojne.
"Predtým bol typickou vianočnou ozdobou vrcholec ihličnatého stromu, ktorý visel nad stolom, alebo inde v izbe a bol ozdobený jablkami, orechmi, ozdobami z papiera, lesklej fólie a tiež ozdobami z oblátok," uviedla pre TASR kurátorka Etnografického múzea v Krakove Karolina Pachla-Wojciechowska.
V okolí Krakova bol vrcholec stromčeka vešaný opačne, špičkou k zemi. "Máme zmienky z polovice 19. storočia, že stromček bol uchytený šnúrkou a dal sa ňou posúvať. Rodičia každý večer medzi Vianocami a Novým rokom spúšťali stromček, ktorý bol ozdobený sladkosťami a tie mohli jesť," vysvetlila kurátorka múzea.
Na spodku vrcholca stromu visela guľa z oblátok, takzvaná zemeguľa. "Je to guľa, ktorá má pomerne komplikovaný tvar a zhotovuje sa z výrezov oblátok, ktoré sa spájajú slinami,“ povedala Pachla-Wojciechowska s tým, že na stromčekoch boli kedysi i typickí krakovskí ježkovia v tvare gule, alebo ozdoby zo slamy.
Ako ďalej povedala, v niektorých domácnostiach boli ozdoby vešané tak rafinovane, že sladkosti viseli na šnúrke, ktorá bola nad sviečkou. Keď sa šnúrka prepálila, sladkosť spadla a deti ju mohli zjesť.
"V 19. storočí ozdoby, ktoré zdobili vrcholec stromu pod stropom boli dovážané z Nemecka. Išlo o produkty masovo vyrábané. Boli málo kvalitné," povedala kurátorka múzea.
Vianočný stromček, ktorý sa používa i v súčasnosti nebol podľa jej slov len ozdobou. Zelené, ihličnaté drevo malo i obradovú a symbolickú funkciu. "Jej estetická funkcia je druhotná. Drevo so zeleným ihličím symbolizuje silu života v prírode, že príroda v zime zomiera a máme nádej, že na jar sa znovuzrodí. Sakrálny pohľad je ten, že to znamená zmŕtvychvstanie a návrat do života," dodala Pachla-Wojciechowska.
"Predtým bol typickou vianočnou ozdobou vrcholec ihličnatého stromu, ktorý visel nad stolom, alebo inde v izbe a bol ozdobený jablkami, orechmi, ozdobami z papiera, lesklej fólie a tiež ozdobami z oblátok," uviedla pre TASR kurátorka Etnografického múzea v Krakove Karolina Pachla-Wojciechowska.
V okolí Krakova bol vrcholec stromčeka vešaný opačne, špičkou k zemi. "Máme zmienky z polovice 19. storočia, že stromček bol uchytený šnúrkou a dal sa ňou posúvať. Rodičia každý večer medzi Vianocami a Novým rokom spúšťali stromček, ktorý bol ozdobený sladkosťami a tie mohli jesť," vysvetlila kurátorka múzea.
Na spodku vrcholca stromu visela guľa z oblátok, takzvaná zemeguľa. "Je to guľa, ktorá má pomerne komplikovaný tvar a zhotovuje sa z výrezov oblátok, ktoré sa spájajú slinami,“ povedala Pachla-Wojciechowska s tým, že na stromčekoch boli kedysi i typickí krakovskí ježkovia v tvare gule, alebo ozdoby zo slamy.
Ako ďalej povedala, v niektorých domácnostiach boli ozdoby vešané tak rafinovane, že sladkosti viseli na šnúrke, ktorá bola nad sviečkou. Keď sa šnúrka prepálila, sladkosť spadla a deti ju mohli zjesť.
"V 19. storočí ozdoby, ktoré zdobili vrcholec stromu pod stropom boli dovážané z Nemecka. Išlo o produkty masovo vyrábané. Boli málo kvalitné," povedala kurátorka múzea.
Vianočný stromček, ktorý sa používa i v súčasnosti nebol podľa jej slov len ozdobou. Zelené, ihličnaté drevo malo i obradovú a symbolickú funkciu. "Jej estetická funkcia je druhotná. Drevo so zeleným ihličím symbolizuje silu života v prírode, že príroda v zime zomiera a máme nádej, že na jar sa znovuzrodí. Sakrálny pohľad je ten, že to znamená zmŕtvychvstanie a návrat do života," dodala Pachla-Wojciechowska.
