Bratislava 31. októbra (TASR) - Sviatok všetkých svätých, ktorý si spoločnosť pripomenie v pondelok 1. novembra, ustanovili hodnostári východnej cirkvi už v 4. storočí, kde sa podnes slávi v prvú nedeľu po Turícach. Ako pre TASR povedala etnologička Margita Jágerová z Katedry etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, jeho podstatou bolo uctievanie pamiatky tých svätých, ktorí neboli oslavovaní jednotlivo v cirkevnom kalendári. Na Slovensku je tento sviatok od roku 1994 dňom pracovného pokoja.
Odborníčka uviedla, že etnografické záznamy týkajúce sa pohrebného obyčajového cyklu sa vyskytujú od 19. storočia. "K tejto téme sa prvé komplexnejšie materiály objavujú až na konci 19. storočia, túto prax tam nepopisujú, to však neznamená, že neexistovala. Oba sviatky sa v západnej, teda rímsko-katolíckej cirkvi pripomínajú už dlhé storočia," povedala. Na snímke predaj vencov pred Sviatkom všetkých svätých v Žiline vo štvrtok 28. októbra 2021, foto z archívu.Foto: TASR - Erika Ďurčová
Priblížila, že v 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov. Sviatok všetkých mučeníkov sa slávil pôvodne 13. mája. Až pápež Gregor IV. v roku 835 určil podľa etnologičky termín tohto sviatku na 1. november. Zároveň sa začal oslavovať v Írsku, Anglicku, medzi Keltmi a Frankmi. Podľa niektorých názorov padla voľba na 1. november preto, lebo na tento dátum pripadal začiatok keltského nového roka.
Všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v roku 1549. "Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší," uviedla Jágerová. Na snímke hrob Alexandra Dubčeka na Cintoríne Slávičie údolie pred sviatkom Všetkých svätých v Bratislave 30. októbra 2021, foto z archívu.Foto: TASR - Jaroslav Novák
Doplnila, že v staršom období sa vo viacerých európskych spoločenstvách slávili sviatky zosnulých v jarnom termíne. Súvisieť to podľa etnologičky malo s príletom vtákov, prebúdzaním sa prírody a predstavami, že sa duše zosnulých v podobe vtákov v tento dôležitý termín vracajú k živým. Na hroboch sa podľa jej slov stolovalo, na hroby sa prinášali obetiny.
Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje Pamiatka zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí. Na snímke sviečky na Cintoríne Slávičie údolie pred sviatkom Všetkých svätých v Bratislave 30. októbra 2021, foto z archívu.Foto: TASR - Jaroslav Novák
Etnologička tiež uviedla, že protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok všetkých svätých. V cirkevných kalendáriách však majú zaradenú Pamiatku zosnulých. Pripomenula, že pre protestantov je jedným z najvýznamnejších sviatkov 31. október - Deň reformácie z roku 1517.
"Ten slávia v kostoloch, pričom v rámci obradov spomínajú na zosnulých. Čítajú sa zoznamy všetkých, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci rok. Z hľadiska tradičných obyčají sa veľmi dlho protestantské cirkvi stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene katolícky zvyk, pričom tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania sviečok sa miestami dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20. storočia," uzavrela.
Deň reformácie - 31. október je na Slovensku pamätným dňom.
