Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Slovensko

V. Prečan: Rozdelenie ČSFR bolo nevyhnutné

Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila v nedeľu 1. januára 2023 pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam. Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave. Na snímke historik Vilém Prečan (vpravo), ktorý si preberá štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej (vľavo) počas udeľovania štátnych vyznamenaní v Bratislave v nedeľu 1. januára 2023. Foto: TASR - Pavol Zachar

Poukázal, že s rozdelením sa mu spočiatku zmierovalo ťažko.

Bratislava 6. januára (TASR) - Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) bolo nevyhnutné. Obom štátom to prospelo. Uviedol to český historik Vilém Prečan, ktorý je čerstvým držiteľom štátneho vyznamenania Rad bieleho dvojkríža II. triedy. Poukázal, že s rozdelením sa mu spočiatku zmierovalo ťažko.

"Pre mňa to bolo veľmi ťažké, mám manželku Slovenku, zaoberal som sa dlhé roky slovenskými dejinami a mal som veľa slovenských priateľov, tak mi bolo veľmi zaťažko zmieriť sa s rozdelením, ale pochopil som ako historik aj ako občan, že to bolo nevyhnutné," skonštatoval.

Prečan si štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou a Slovenskou republikou váži. V tejto súvislosti poukázal na svoj podiel a podiel ostatných historikov na vydaní tzv. Čiernej knihy, ktorá mapovala sovietskú inváziu v auguste 1968. "My sme to považovali ako svoju povinnosť," skonštatoval s tým, že potom za to museli "platiť účet".

Prečan vydaním zborníka dokumentov Sedm pražských dnů, 21. – 27. 8. 1968 (tzv. Čierna kniha) potvrdil svoj negatívny postoj k okupácii Československa, za čo ho v roku 1970 prepustili z Československej akadémie vied, vylúčili z Komunistickej strany Československa a bol trestne stíhaný.

Vykonával robotnícke povolania, v roku 1976 emigroval do Západného Nemecka, kde sa vrátil k profesii historika. V roku 1986 spoluzaložil a viedol Československé dokumentačné stredisko nezávislej literatúry v Scheinfelde, kde sa zhromažďovala samizdatová tlač.

Po Novembri '89 sa vrátil do vlasti a na podnet Václava Havla založil Ústav súčasných dejín na pôde ČSAV. Aktívne sa začal venovať aj pedagogickej práci. Je držiteľom Radu Tomáša Garrigua Masaryka 3. triedy, ale aj množstva ďalších vyznamenaní.