Na margo čerpania eurofondov Remišová uviedla, že ich Slovensko bude musieť nastaviť tak, aby schémy čerpania boli jednoduchšie.
Autor TASR
Bratislava 1. júla (TASR) – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR chce jeho šéfka Veronika Remišová v budúcnosti kapacitne posilňovať, a to hlavne v IT oblasti. Uviedla to v stredu po tom, ako ju prezidentka SR Zuzana Čaputová poverila riadením MIRRI.
Ako dodala Remišová, na transformáciu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) na nové ministerstvo „nevyhadzovala žiadne peniaze navyše“. Čo sa týka premenovania úradu, loga či dizajnu, použil sa dizajn manuál vytvorený Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Najväčšie problémy úradu boli podľa Remišovej spojené s neefektívnym manažovaním. Na bývalom ÚPVII našla Remišová napríklad zmluvy, ktoré neboli kryté v rozpočte. „Úrad ako taký nemal vlastný rozpočet,“ dodala ministerka s tým, že tam pritom pracuje viac ako 500 zamestnancov.
Napríklad na začiatku minulého roka disponoval ÚPVII sumou 10 miliónov eur, rozpočtovanie úradu však vlani končilo sumou 120 miliónov eur, upozornila Remišová. Podľa jej slov sa podpisovali zmluvy, na ktoré peniaze v rozpočte neboli. Ako dodala, momentálne o rozpočte nového ministerstva rokuje s Ministerstvom financií (MF) SR, bude to však zodpovedať kompetenciám, ktoré MIRRI preberá.
Ako zopakovala Remišová, pre MIRRI bude hľadať aj vhodnú budovu, keďže ÚPVII sídlil v piatich rôznych budovách, na ktoré je uzatvorených šesť rôznych zmlúv. „V niektorých prípadoch sú tie zmluvy nevýhodné a nevypovedateľné,“ upozornila Remišová s tým, že toto bremeno bude nové ministerstvo ťažiť aj do roku 2024.
Ako Remišová odpovedala na otázku, či personálne posilnila MIRRI, na ministerstve je približne rovnaký počet zamestnancov ako bol na ÚPVII. „Aj keď je pravda, že sme robili personálny audit a škrtali sme niektoré externé dohody, kde v zásade ušetríme okolo 500 000 eur ročne len na týchto dohodách a nejakej racionalizácii,“ uviedla Remišová.
Na margo čerpania eurofondov Remišová uviedla, že ich Slovensko bude musieť nastaviť tak, aby schémy čerpania boli jednoduchšie. „Začíname národnú konzultáciu, aby sme identifikovali najväčšie byrokratické prekážky, ktoré trápia žiadateľov na všetkých úrovniach – či už sú to obce, mestá, zväzy, zamestnávateľov,“ uzavrela Remišová.
Ako dodala Remišová, na transformáciu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) na nové ministerstvo „nevyhadzovala žiadne peniaze navyše“. Čo sa týka premenovania úradu, loga či dizajnu, použil sa dizajn manuál vytvorený Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Najväčšie problémy úradu boli podľa Remišovej spojené s neefektívnym manažovaním. Na bývalom ÚPVII našla Remišová napríklad zmluvy, ktoré neboli kryté v rozpočte. „Úrad ako taký nemal vlastný rozpočet,“ dodala ministerka s tým, že tam pritom pracuje viac ako 500 zamestnancov.
Napríklad na začiatku minulého roka disponoval ÚPVII sumou 10 miliónov eur, rozpočtovanie úradu však vlani končilo sumou 120 miliónov eur, upozornila Remišová. Podľa jej slov sa podpisovali zmluvy, na ktoré peniaze v rozpočte neboli. Ako dodala, momentálne o rozpočte nového ministerstva rokuje s Ministerstvom financií (MF) SR, bude to však zodpovedať kompetenciám, ktoré MIRRI preberá.
Ako zopakovala Remišová, pre MIRRI bude hľadať aj vhodnú budovu, keďže ÚPVII sídlil v piatich rôznych budovách, na ktoré je uzatvorených šesť rôznych zmlúv. „V niektorých prípadoch sú tie zmluvy nevýhodné a nevypovedateľné,“ upozornila Remišová s tým, že toto bremeno bude nové ministerstvo ťažiť aj do roku 2024.
Ako Remišová odpovedala na otázku, či personálne posilnila MIRRI, na ministerstve je približne rovnaký počet zamestnancov ako bol na ÚPVII. „Aj keď je pravda, že sme robili personálny audit a škrtali sme niektoré externé dohody, kde v zásade ušetríme okolo 500 000 eur ročne len na týchto dohodách a nejakej racionalizácii,“ uviedla Remišová.
Na margo čerpania eurofondov Remišová uviedla, že ich Slovensko bude musieť nastaviť tak, aby schémy čerpania boli jednoduchšie. „Začíname národnú konzultáciu, aby sme identifikovali najväčšie byrokratické prekážky, ktoré trápia žiadateľov na všetkých úrovniach – či už sú to obce, mestá, zväzy, zamestnávateľov,“ uzavrela Remišová.