Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za problematické považuje najmä oblasti ochrany práv detí, seniorov a ďalších zraniteľných skupín, napríklad marginalizovaných komunít alebo LGBTI ľudí.
Autor TASR
Bratislava 21. mája (TASR) – Kancelária verejnej ochrankyne práv (KVOP) v roku 2018 identifikovala 178 porušení základných práv a slobôd. Vyplýva to zo správy o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2018, ktorú parlament v utorok vzal na vedomie.
"Okrem 138 porušení základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky sme konštatovali štyri desiatky porušení medzinárodných dohovorov – napríklad Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru o právach dieťaťa či Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím," spresnila ombudsmanka Mária Patakyová.
Za problematické považuje najmä oblasti ochrany práv detí, seniorov a ďalších zraniteľných skupín, napríklad marginalizovaných komunít alebo LGBTI ľudí. Dlhodobo kritickou oblasťou je súdnictvo. "Podobne ako v minulých rokoch bolo právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov opakovane najčastejšie porušovaným právom," uviedla ombudsmanka. Medzi kľúčovými témami, ktorým sa jej kancelária venovala, boli aj prístup k vzdelávaniu, vymanenie sa z generačnej chudoby, policajné postupy či umiestňovanie zadržaných ľudí do nedôstojných vyhradených priestorov.
V správe pripomína Patakyová aj dve podania na Ústavný súd (ÚS) SR – prvý prípad sa týkal prenášania dlhu z nedoplatkov za komunálny odpad na deti a z toho plynúcej hrozby exekúcie voči deťom. V druhom podaní na ÚS ombudsmanka upozornila na obmedzujúce podmienky získania príspevkov na osobnú asistenciu alebo motorové vozidlo. V oboch prípadoch je príspevok limitovaný dolnou (šesť rokov) a hornou hranicou veku (65 rokov). Správa pripomína aj historicky prvý prípad vstupu úradu slovenského ombudsmana do konania na úrovni Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), týka sa policajnej razie v Moldave nad Bodvou, verejná ochrankyňa práv ako tretia strana poskytla súdu svoje stanovisko k prípadu.
Patakyová v správe priznáva problémy so súčinnosťou policajnej inšpekcie, komunikáciu označuje v niektorých prípadoch za veľmi problematickú. "Na sekcii kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, ktorá je samostatným útvarom ministerstva vnútra odhaľujúcim a vyšetrujúcim trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru, sme sa o nahliadnutie do spisu domáhali vyše polroka a rovnako dlho trvá aj zapožičiavanie niektorých fotokópií spisov, ktoré potrebujeme na preskúmanie podnetov," konkretizuje.
Zdôrazňuje tiež, že sociálnoprávna ochrana detí môže byť skutočne funkčná a môže reálne pomôcť deťom, ktoré to potrebujú, len vtedy, ak budú úrady práce vykonávať svoje úlohy proaktívne a iniciatívne, prostredníctvom dobre pripravených pracovníkov pracujúcich v dobrých pracovných podmienkach. Poukazuje pritom na viaceré prípady, v ktorých úrady v oblasti sociálnoprávnej ochrany zlyhali. V správe uvádza napríklad problém chlapca so stredne ťažkým stupňom mentálnej retardácie na organickom podklade a s významnou poruchou správania, ktorý bol umiestnený do reedukačného centra. Po jeho premiestnení sa ukázalo, že reedukácia neplní vzhľadom na zdravotný stav chlapca svoj účel. "Bolo zrejmé, že jeho nedostatky v správaní pramenili z ťažkej mentálnej retardácie a neboli dôsledkom nedostatočnej sociálnej prispôsobivosti, osobnostných vlastností či charakterového vývinu," upozornila ombudsmanka.
Patakyová v správe takisto avizuje vyhodnotenie dvoch prieskumov, ktoré právnici a právničky kancelárie realizovali v roku 2018. Jeden prieskum bol zameraný na systém kontroly zariadení pre seniorov a druhý mal za cieľ zmapovať systém adopcií na Slovensku.
"Okrem 138 porušení základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky sme konštatovali štyri desiatky porušení medzinárodných dohovorov – napríklad Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru o právach dieťaťa či Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím," spresnila ombudsmanka Mária Patakyová.
Za problematické považuje najmä oblasti ochrany práv detí, seniorov a ďalších zraniteľných skupín, napríklad marginalizovaných komunít alebo LGBTI ľudí. Dlhodobo kritickou oblasťou je súdnictvo. "Podobne ako v minulých rokoch bolo právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov opakovane najčastejšie porušovaným právom," uviedla ombudsmanka. Medzi kľúčovými témami, ktorým sa jej kancelária venovala, boli aj prístup k vzdelávaniu, vymanenie sa z generačnej chudoby, policajné postupy či umiestňovanie zadržaných ľudí do nedôstojných vyhradených priestorov.
V správe pripomína Patakyová aj dve podania na Ústavný súd (ÚS) SR – prvý prípad sa týkal prenášania dlhu z nedoplatkov za komunálny odpad na deti a z toho plynúcej hrozby exekúcie voči deťom. V druhom podaní na ÚS ombudsmanka upozornila na obmedzujúce podmienky získania príspevkov na osobnú asistenciu alebo motorové vozidlo. V oboch prípadoch je príspevok limitovaný dolnou (šesť rokov) a hornou hranicou veku (65 rokov). Správa pripomína aj historicky prvý prípad vstupu úradu slovenského ombudsmana do konania na úrovni Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), týka sa policajnej razie v Moldave nad Bodvou, verejná ochrankyňa práv ako tretia strana poskytla súdu svoje stanovisko k prípadu.
Patakyová v správe priznáva problémy so súčinnosťou policajnej inšpekcie, komunikáciu označuje v niektorých prípadoch za veľmi problematickú. "Na sekcii kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, ktorá je samostatným útvarom ministerstva vnútra odhaľujúcim a vyšetrujúcim trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru, sme sa o nahliadnutie do spisu domáhali vyše polroka a rovnako dlho trvá aj zapožičiavanie niektorých fotokópií spisov, ktoré potrebujeme na preskúmanie podnetov," konkretizuje.
Zdôrazňuje tiež, že sociálnoprávna ochrana detí môže byť skutočne funkčná a môže reálne pomôcť deťom, ktoré to potrebujú, len vtedy, ak budú úrady práce vykonávať svoje úlohy proaktívne a iniciatívne, prostredníctvom dobre pripravených pracovníkov pracujúcich v dobrých pracovných podmienkach. Poukazuje pritom na viaceré prípady, v ktorých úrady v oblasti sociálnoprávnej ochrany zlyhali. V správe uvádza napríklad problém chlapca so stredne ťažkým stupňom mentálnej retardácie na organickom podklade a s významnou poruchou správania, ktorý bol umiestnený do reedukačného centra. Po jeho premiestnení sa ukázalo, že reedukácia neplní vzhľadom na zdravotný stav chlapca svoj účel. "Bolo zrejmé, že jeho nedostatky v správaní pramenili z ťažkej mentálnej retardácie a neboli dôsledkom nedostatočnej sociálnej prispôsobivosti, osobnostných vlastností či charakterového vývinu," upozornila ombudsmanka.
Patakyová v správe takisto avizuje vyhodnotenie dvoch prieskumov, ktoré právnici a právničky kancelárie realizovali v roku 2018. Jeden prieskum bol zameraný na systém kontroly zariadení pre seniorov a druhý mal za cieľ zmapovať systém adopcií na Slovensku.
