Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medveď spôsobuje škody na včelstvách, ovciach a kozách, hovädzom dobytku, poľnohospodárskej úrode, drevinách v záhradách a ovocných sadoch.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 25. júla (TASR) - V roku 2019 bolo na Slovensku zatiaľ podaných 23 žiadostí na odstrel medveďa. Jedným z možných dôvodov na jeho odstrel je strata plachosti pred ľuďmi. „V takomto prípade sa môžu obyvatelia obce obrátiť na príslušné poľovnícke združenie pôsobiace na ich území alebo priamo na Štátnu ochranu prírody SR, ktorá situáciu preverí a určí ďalší postup,“ povedal pre TASR hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Ferenčák.
Medveď hnedý v súčasnosti osídľuje všetky biotopy. Veľkosť populácie medveďa v rokoch 2013 až 2014 odhadli na 1256 jedincov. Sčítanie sa robilo na základe analýz DNA zo vzoriek trusu alebo srsti.
„Veľkosť populácie možno teraz pokladať za stabilizovanú, bez väčších výkyvov v početnosti,“ skonštatoval Marián Hletko zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého zo Štátnej ochrany prírody SR.
Medveď spôsobuje škody na včelstvách, ovciach a kozách, hovädzom dobytku, poľnohospodárskej úrode, drevinách v záhradách a ovocných sadoch. „Zmeny v krajine spôsobené rozšírením pestovania poľnohospodárskych plodín atraktívnych pre medveďa, napríklad kukurice, viedli v ostatných dvoch desaťročiach aj k zmene vo výške škôd na uvedených komoditách. Pokiaľ v minulosti prevažovali škody v živočíšnej výrobe na ovciach a kozách a na poľnohospodárskych plodinách boli nižšie, dnes je situácia opačná,“ uviedol Hletko.
V roku 2005 boli za škody na ovciach a kozách vyplatené náhrady vo výške 20.771 eur. Pred dvoma rokmi to už bolo iba 5154 eur. Vyplatené náhrady za škody v rastlinnej výrobe v roku 2005 boli 2040 eur, pred dvoma rokmi to bolo už 67.835 eur. Škody na včelstvách v roku 2017 predstavovali 23.594 eur.
Mestská polícia (MsP) vo Vysokých Tatrách zaznamenala od jari zvýšený výskyt medveďov v intraviláne v porovnaní s minulým rokom. Náčelník MsP Miroslav Kolodzej tvrdí, že to súvisí s nárastom jeho populácie, keďže medveď nemá v teritóriu prirodzeného nepriateľa. Riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP-u) Pavol Majko reagoval, že sa okolo výskytu medveďov len rozpútava hystéria a problém sa nepodarí vyriešiť, pokiaľ nebude v meste dostatočne zabezpečený odpad.
„Vlani sme za obdobie od konca marca do polovice augusta zaznamenali dohromady 211 prípadov výskytu medveďa v našom meste. Tento rok je to od 11. marca doteraz už 381 prípadov,“ konkretizoval Kolodzej. Najviac sa pohybovali v okolí Starého Smokovca a na sídlisku v Tatranskej Lomnici a najčastejší výskyt bol tento rok na prelome mája a júna. Nešlo pritom len o prípady, keď medveďa ľudia reálne aj videli, viac ako polovicu hlásení tvorili pozostatky po prítomnosti medveďa, ako napríklad zdemolované či rozhádzané kontajnery. „My jednoznačne tvrdíme, že medveď je premnožený a štát by s tým mal niečo robiť,“ zdôraznil náčelník.
Hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Ferenčák ubezpečil, že situáciu s medveďmi vo Vysokých Tatrách pravidelne monitorujú štátni ochranári a podľa ich vyjadrení nedošlo k dramatickému nárastu populácie medveďa hnedého na území TANAP-u. Ministerstvo pravidelne upozorňuje, že systémovým riešením je nedávať medveďom dôvod prichádzať do ľudskej blízkosti. Apeluje najmä na dôkladné zaistenie komunálneho odpadu či odpadu z reštaurácií. „To je kľúčovým a koncepčným riešením, pri ktorom existuje predpoklad, že sa podstatným spôsobom zníži počet nežiaducich stretov medveďa a človeka,“ skonštatoval Ferenčák.
Vedúci odboru investičných činností, opráv a údržby na Mestskom úrade vo Vysokých Tatrách Jozef Gál uviedol, že aktuálne je na území mesta Vysoké Tatry viac ako 60 staničiek, ktoré by mali znemožniť prístup medveďov k odpadkom. Zároveň odhadol, že aby sa situáciu podarilo doriešiť, potrebovali by vybudovať v intraviláne ďalších možno aj 50 staničiek. Problém je však s vyrovnaním pozemkov i s finančnými prostriedkami. „Teraz staviame novú bytovku v Tatranskej Lomnici a tam sa už v projekte ráta s výstavbou staničky okolo kontajnerov,“ dodal.
Mesto žiadalo z envirofondu na vybudovanie staničiek približne 150.000 eur, dotáciu im však rezort neschválil. „Za posledné tri roky pribudli vďaka podpore envirorezortu v meste Vysoké Tatry, v obci Štrba či v Nízkych Tatrách desiatky zabezpečených stojísk na odpad za zhruba 1,4 milióna eur,“ upozornil Ferenčák. Dodal, že mimoriadna finančná dotácia pre mesto Vysoké Tatry, ktorej účelom je vybudovanie ďalších kontajnerových stojísk, svojím účelom nespadá pod špecifikáciu činností podpory formou dotácie na rok 2019, ktorú zverejnil Environmentálny fond.
Štátni ochranári neraz zaznamenali prípady, keď sú v stojisku uzatvorené iba kontajnery na separovaný zber odpadu a tie so zmesovým komunálnym odpadom stoja nezabezpečené vedľa. Často tiež podľa hovorcu nie sú kapacitne naplno využívané, do staničiek sú nezriedka umiestňované aj plastové vrecia s odpadom mimo košov, sú iba opreté o mreže a teda ľahko prístupné pre medvede. „Kontajnery súkromných rekreačných zariadení sú mnohokrát len s čiastočným zabezpečením, alebo sú voľne prístupné bez akýchkoľvek opatrení proti vniknutiu medveďa,“ zdôraznil Ferenčák.
Majko pripomenul, že medveď je prirodzenou súčasťou tohto územia a nevie si predstaviť, kde inde by mal žiť, ak nie v najväčšom slovenskom národnom parku. Medveď hnedý je chránený živočích podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj v zmysle európskej legislatívy. Jeho odlov je možný iba na základe výnimky MŽP SR alebo rozhodnutia zásahového tímu Štátnej ochrany prírody SR.
Medveď hnedý v súčasnosti osídľuje všetky biotopy. Veľkosť populácie medveďa v rokoch 2013 až 2014 odhadli na 1256 jedincov. Sčítanie sa robilo na základe analýz DNA zo vzoriek trusu alebo srsti.
„Veľkosť populácie možno teraz pokladať za stabilizovanú, bez väčších výkyvov v početnosti,“ skonštatoval Marián Hletko zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého zo Štátnej ochrany prírody SR.
Medveď spôsobuje škody na včelstvách, ovciach a kozách, hovädzom dobytku, poľnohospodárskej úrode, drevinách v záhradách a ovocných sadoch. „Zmeny v krajine spôsobené rozšírením pestovania poľnohospodárskych plodín atraktívnych pre medveďa, napríklad kukurice, viedli v ostatných dvoch desaťročiach aj k zmene vo výške škôd na uvedených komoditách. Pokiaľ v minulosti prevažovali škody v živočíšnej výrobe na ovciach a kozách a na poľnohospodárskych plodinách boli nižšie, dnes je situácia opačná,“ uviedol Hletko.
V roku 2005 boli za škody na ovciach a kozách vyplatené náhrady vo výške 20.771 eur. Pred dvoma rokmi to už bolo iba 5154 eur. Vyplatené náhrady za škody v rastlinnej výrobe v roku 2005 boli 2040 eur, pred dvoma rokmi to bolo už 67.835 eur. Škody na včelstvách v roku 2017 predstavovali 23.594 eur.
Výskyt medveďa sa v mestských častiach Vysokých Tatier oproti vlaňajšku zvýšil
Mestská polícia (MsP) vo Vysokých Tatrách zaznamenala od jari zvýšený výskyt medveďov v intraviláne v porovnaní s minulým rokom. Náčelník MsP Miroslav Kolodzej tvrdí, že to súvisí s nárastom jeho populácie, keďže medveď nemá v teritóriu prirodzeného nepriateľa. Riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP-u) Pavol Majko reagoval, že sa okolo výskytu medveďov len rozpútava hystéria a problém sa nepodarí vyriešiť, pokiaľ nebude v meste dostatočne zabezpečený odpad.
„Vlani sme za obdobie od konca marca do polovice augusta zaznamenali dohromady 211 prípadov výskytu medveďa v našom meste. Tento rok je to od 11. marca doteraz už 381 prípadov,“ konkretizoval Kolodzej. Najviac sa pohybovali v okolí Starého Smokovca a na sídlisku v Tatranskej Lomnici a najčastejší výskyt bol tento rok na prelome mája a júna. Nešlo pritom len o prípady, keď medveďa ľudia reálne aj videli, viac ako polovicu hlásení tvorili pozostatky po prítomnosti medveďa, ako napríklad zdemolované či rozhádzané kontajnery. „My jednoznačne tvrdíme, že medveď je premnožený a štát by s tým mal niečo robiť,“ zdôraznil náčelník.
Hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Ferenčák ubezpečil, že situáciu s medveďmi vo Vysokých Tatrách pravidelne monitorujú štátni ochranári a podľa ich vyjadrení nedošlo k dramatickému nárastu populácie medveďa hnedého na území TANAP-u. Ministerstvo pravidelne upozorňuje, že systémovým riešením je nedávať medveďom dôvod prichádzať do ľudskej blízkosti. Apeluje najmä na dôkladné zaistenie komunálneho odpadu či odpadu z reštaurácií. „To je kľúčovým a koncepčným riešením, pri ktorom existuje predpoklad, že sa podstatným spôsobom zníži počet nežiaducich stretov medveďa a človeka,“ skonštatoval Ferenčák.
Vedúci odboru investičných činností, opráv a údržby na Mestskom úrade vo Vysokých Tatrách Jozef Gál uviedol, že aktuálne je na území mesta Vysoké Tatry viac ako 60 staničiek, ktoré by mali znemožniť prístup medveďov k odpadkom. Zároveň odhadol, že aby sa situáciu podarilo doriešiť, potrebovali by vybudovať v intraviláne ďalších možno aj 50 staničiek. Problém je však s vyrovnaním pozemkov i s finančnými prostriedkami. „Teraz staviame novú bytovku v Tatranskej Lomnici a tam sa už v projekte ráta s výstavbou staničky okolo kontajnerov,“ dodal.
Mesto žiadalo z envirofondu na vybudovanie staničiek približne 150.000 eur, dotáciu im však rezort neschválil. „Za posledné tri roky pribudli vďaka podpore envirorezortu v meste Vysoké Tatry, v obci Štrba či v Nízkych Tatrách desiatky zabezpečených stojísk na odpad za zhruba 1,4 milióna eur,“ upozornil Ferenčák. Dodal, že mimoriadna finančná dotácia pre mesto Vysoké Tatry, ktorej účelom je vybudovanie ďalších kontajnerových stojísk, svojím účelom nespadá pod špecifikáciu činností podpory formou dotácie na rok 2019, ktorú zverejnil Environmentálny fond.
Štátni ochranári neraz zaznamenali prípady, keď sú v stojisku uzatvorené iba kontajnery na separovaný zber odpadu a tie so zmesovým komunálnym odpadom stoja nezabezpečené vedľa. Často tiež podľa hovorcu nie sú kapacitne naplno využívané, do staničiek sú nezriedka umiestňované aj plastové vrecia s odpadom mimo košov, sú iba opreté o mreže a teda ľahko prístupné pre medvede. „Kontajnery súkromných rekreačných zariadení sú mnohokrát len s čiastočným zabezpečením, alebo sú voľne prístupné bez akýchkoľvek opatrení proti vniknutiu medveďa,“ zdôraznil Ferenčák.
Majko pripomenul, že medveď je prirodzenou súčasťou tohto územia a nevie si predstaviť, kde inde by mal žiť, ak nie v najväčšom slovenskom národnom parku. Medveď hnedý je chránený živočích podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj v zmysle európskej legislatívy. Jeho odlov je možný iba na základe výnimky MŽP SR alebo rozhodnutia zásahového tímu Štátnej ochrany prírody SR.
