Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výrazne pribudol počet požiarov vo vonkajšom prostredí, z 3823 ich počet stúpol na 6889. Prezident HaZZ vidí príčinu okrem klimatickej zmeny aj v neopatrnosti ľudí.
Autor TASR
Bratislava 13. januára (TASR) - V roku 2022 zasahovali hasiči na 31.974 výjazdoch. Medziročne vzrástol počet zásahov o 1179. S počtom 11.151 dominovali požiare, polovicu z nich spôsobila nedbalosť. Výrazný nárast požiarov však pripisuje prezident Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Pavol Mikulášek aj klimatickým zmenám. Pri výjazdoch zaznamenali hasiči 6312 zranených, 873 usmrtených a 12.030 zachránených osôb. Zachránili majetok v hodnote vyše 254,7 milióna eur. Predstavitelia HaZZ o tom informovali na piatkovej tlačovej konferencii.
"Prejavuje sa nám pravdepodobne vplyv klimatických zmien aj v našej republike, lebo po dlhých rokoch prvenstvo v druhoch výjazdovej činnosti zaujali opäť požiare," komentoval Mikulášek. Počet požiarov medziročne vzrástol o 3044. Po požiaroch boli najčastejšími dôvodmi výjazdov technický zásah (10.427) a dopravné nehody (7147).
Výrazne pribudol počet požiarov vo vonkajšom prostredí, z 3823 ich počet stúpol na 6889. Prezident HaZZ vidí príčinu okrem klimatickej zmeny aj v neopatrnosti ľudí. "V priebehu roka vyhodnocujeme stav jednotlivých lokalít, k tomu pridávame opatrenia, ktoré publikujeme, napríklad zákaz kladenia ohňa až po zákaz vstupu do lesov," skonštatoval s tým, že nie vždy sú zákazy rešpektované. V 2554 prípadoch horeli budovy a objekty, zaevidovali aj 935 požiarov dopravných prostriedkov a 773 iných požiarov.
Až polovica požiarov vznikla z nedbanlivosti a neopatrnosti. "Budeme musieť byť oveľa dôraznejší pri vykonávaní činnosti v rámci priestupkového konania, ale aj najmä v oblasti výchovy, prevencie," upozornil Mikulášek.
Najviac výjazdov bolo v Košickom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji. Najrizikovejším dňom v týždni na vznik mimoriadnych udalostí bola vlani sobota. Najviac dopravných nehôd s účasťou hasičov sa stalo v piatok. Hasiči boli privolávaní či už k požiarom, alebo nehodám najmä okolo 16.00 h. Najviac požiarov vzniklo v marci (2855). Súvisí to najmä so spaľovaním horľavého materiálu, vypaľovaním trávnatých porastov. Najviac zásahov evidujú profesionálni hasiči v júli (3494).
Najväčšiu škodu zaznamenali hasiči pri požiari v parkovacom dome v Bratislave, a to vo výške 5,1 milióna eur. Nasledoval októbrový požiar tlačiarenského stroja v Banskej Bystrici so škodou vo výške viac ako 2,3 milióna eur a marcový požiar v domove dôchodcov v Spišskej Novej Vsi, kde škoda predstavovala 2,3 milióna eur. Škoda v hodnote milión eur vznikla pri májovom požiari v hale drevotrieskových dosiek v Malackách. Ďalší veľký požiar vznikol vo výrobnom objekte v Nižných Kapustníkoch so škodou 800.000 eur.
Okrem zásahovej činnosti boli hasiči vlani aktívni aj v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Po vypuknutí vojny na Ukrajine pomáhali aj pri činnosti na hraničných priechodoch, zabezpečovali veľkokapacitné centrá aj koordinovali činnosti v humanitárnom stredisku.
"Prejavuje sa nám pravdepodobne vplyv klimatických zmien aj v našej republike, lebo po dlhých rokoch prvenstvo v druhoch výjazdovej činnosti zaujali opäť požiare," komentoval Mikulášek. Počet požiarov medziročne vzrástol o 3044. Po požiaroch boli najčastejšími dôvodmi výjazdov technický zásah (10.427) a dopravné nehody (7147).
Výrazne pribudol počet požiarov vo vonkajšom prostredí, z 3823 ich počet stúpol na 6889. Prezident HaZZ vidí príčinu okrem klimatickej zmeny aj v neopatrnosti ľudí. "V priebehu roka vyhodnocujeme stav jednotlivých lokalít, k tomu pridávame opatrenia, ktoré publikujeme, napríklad zákaz kladenia ohňa až po zákaz vstupu do lesov," skonštatoval s tým, že nie vždy sú zákazy rešpektované. V 2554 prípadoch horeli budovy a objekty, zaevidovali aj 935 požiarov dopravných prostriedkov a 773 iných požiarov.
Až polovica požiarov vznikla z nedbanlivosti a neopatrnosti. "Budeme musieť byť oveľa dôraznejší pri vykonávaní činnosti v rámci priestupkového konania, ale aj najmä v oblasti výchovy, prevencie," upozornil Mikulášek.
Najviac výjazdov bolo v Košickom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji. Najrizikovejším dňom v týždni na vznik mimoriadnych udalostí bola vlani sobota. Najviac dopravných nehôd s účasťou hasičov sa stalo v piatok. Hasiči boli privolávaní či už k požiarom, alebo nehodám najmä okolo 16.00 h. Najviac požiarov vzniklo v marci (2855). Súvisí to najmä so spaľovaním horľavého materiálu, vypaľovaním trávnatých porastov. Najviac zásahov evidujú profesionálni hasiči v júli (3494).
Najväčšiu škodu zaznamenali hasiči pri požiari v parkovacom dome v Bratislave, a to vo výške 5,1 milióna eur. Nasledoval októbrový požiar tlačiarenského stroja v Banskej Bystrici so škodou vo výške viac ako 2,3 milióna eur a marcový požiar v domove dôchodcov v Spišskej Novej Vsi, kde škoda predstavovala 2,3 milióna eur. Škoda v hodnote milión eur vznikla pri májovom požiari v hale drevotrieskových dosiek v Malackách. Ďalší veľký požiar vznikol vo výrobnom objekte v Nižných Kapustníkoch so škodou 800.000 eur.
Okrem zásahovej činnosti boli hasiči vlani aktívni aj v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Po vypuknutí vojny na Ukrajine pomáhali aj pri činnosti na hraničných priechodoch, zabezpečovali veľkokapacitné centrá aj koordinovali činnosti v humanitárnom stredisku.
