Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 26. december 2024Meniny má Štefan
< sekcia Slovensko

V SAV pripravili publikáciu o dejinách epidémií

Na archívnej snímke vchod do areálu Slovenskej akadémie vied (SAV) na Dúbravskej ceste v Bratislave. Foto: TASR/Michal Svítok

V stredoveku zasiahla populáciu vo viacerých vlnách čierna smrť. Ani prežitie morových pandémií však neprinieslo ľudstvu vytúžený pokoj.

Bratislava 2. júla (TASR) - Archeológovia a historici zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v reakcii na nový koronavírus pripravili vedecko-populárnu publikáciu Epidémie v dejinách. Obsahuje 35 textov od 24 autorov sumarizujúcich najväčšie epidémie, ktoré už ľudstvo dokázalo prekonať. TASR o tom informovala Katarína Gáliková z referátu pre komunikáciu a médiá SAV.

Kniha čitateľom predstavuje najstaršie podoby moru a hepatitídy z čias praveku, samostatná stať je venovaná vyčíňaniu čiernej smrti v stredoveku, popísané sú aj epidémie cholery, týfusu či španielskej chrípky. "Epidémie smrtiacich chorôb ohrozovali ľudstvo už od nepamäti. Ich zásahy boli pritom často také radikálne, že ovplyvnili vývoj civilizácií takmer na celom svete. Výrazne zasiahli v prospech moderných ľudí už v ich strete s neandertálcami. Neznáme choroby nielenže prispeli k pádu Rímskej ríše, ale mor zabránil i jej opätovnému zjednoteniu," vysvetlil Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV.

V stredoveku zasiahla populáciu vo viacerých vlnách čierna smrť. Ani prežitie morových pandémií však neprinieslo ľudstvu vytúžený pokoj. "Vojenské konflikty novovekého sveta významne napomohli šíreniu škvrnitého týfusu či cholery. Choroby sa stali 'biologickými zbraňami' Európanov pri kolonizácii Ameriky. Veľké množstvo jej pôvodných obyvateľov mali na svedomí pravé kiahne. Dokonca aj Napoleon sa musel skloniť pred silou bubonického moru či škvrnitého týfusu, ktoré masovo kántrili jeho vojakov," dodal historik Oliver Zajac z Historického ústavu SAV.