Bratislava 15. mája (TASR) - Európska únia vo chvíli, keď ju Briti opustia, stratí druhé miesto v rebríčku využívania a rozvoja umelej inteligencie. Jej pozíciu zaujme Čína, ktorá je momentálne tretím najsilnejším svetovým hráčom. Na prvom mieste sú Spojené štáty americké spoločne s Kanadou. Vyplýva to zo zistení Spoločného výskumného centra Európskej komisie.
"Je strategicky dlhodobým cieľom Číny, aby sa stala lídrom v technológiách umelej inteligencie. A onedlho sa jej to asi aj podarí, pretože do výskumu v tejto oblasti investuje obrovské zdroje," povedal pre TASR generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JCR) Európskej komisie Vladimír Šucha. Centrum zostavilo poradie krajín resp. oblastí sveta podľa toho, na ktorom mieste sa nachádzajú v rámci tzv. globálneho ekosystému umelej inteligencie. Po Severnej Amerike na prvom mieste nasledujú EÚ a Čína a až hlboko za nimi ďalšie regióny a štáty – India, Stredný východ a pod.
Slovensko je v EÚ tretie od konca
V rámci EÚ je najsilnejším hráčom na poli umelej inteligencie Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. "Veľká Británia predstavuje sama o sebe štvrtinu kapacít EÚ, investuje do umelej inteligencie veľmi veľa, preto, keď z Únie odíde, okamžite klesneme pod Čínu," doplnil Vladimír Šucha. Po Britoch nasledujú Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Švédsko, ďalej Španielsko, Belgicko a Taliansko.
Porovnanie rozvoja umelej inteligencie vo svete - na prvom mieste sú USA plus Kanada, druhá je EÚ a tretia Čína.Foto: EK
Z krajín V4 je vo využívaní umelej inteligencie najlepšie Poľsko – nachádza sa na 12. pozícií, na 15. a 16. mieste nasledujú Česká republika a Maďarsko. Slovensko sa nachádza až na 26. priečke pred Chorvátskom a Cyprom.
"Je zrejmé, čo chceme týmto porovnaním povedať. Umelá inteligencia je technológia, ktorá bude hýbať svetom v najbližších rokoch a desaťročiach a bude určovať vývoj. Ak krajiny EÚ chcú byť konkurencieschopné, musia spolupracovať. Pretože individuálna kapacita jednotlivých členských štátov je taká slabá – a to aj veľkých krajín – že jedine v úzkej spolupráci sme schopní konkurovať svetu," vysvetlil Vladimír Šucha.
Inovačná priepasť sa ešte viac prehĺbi
Hoci si pod umelou inteligenciou laická verejnosť predstavuje najmä roboty, v skutočnosti ide o oveľa širší pojem, ktorý zahŕňa akékoľvek výrobné či riadiace procesy vykonávané autonómne. Nástup éry umelej inteligencie je podľa Vladimíra Šuchu otázkou nie piatich či desiatich rokov, ale už najbližších mesiacov. Tento trend sprevádzajú aj obavy – napríklad, že mnohí ľudia stratia prácu, čo je síce pravda, no na druhej strane ju mnohí iní zasa získajú a postupne sa môže opäť ustáliť rovnováha na pracovnom trhu.
Rozvoj umelej inteligencie v štátoch EÚ. Najviac prostriedkov do nej investujú Briti, Slováci sú tretí najhorší (vľavo priemysel, vpravo výskum).Foto: EK
Dôležitou otázkou je, či na to budeme mať dostatok času. Kľúčový bude pomer rýchlosti tejto zmeny a našej schopnosti sa na ňu adaptovať. Schopnosť adaptácie súvisí so vzdelanostnou úrovňou ľudí a množstvom "automatizovateľných" pracovných miest. Druhým problémom je potom veľká inovačná priepasť medzi jednotlivými regiónmi v Európe.
"Máme regióny, ktoré sú inovačne veľmi výkonné a máme regióny, ktoré výkonné nie sú. Umelá inteligencia bude pravdepodobne kopírovať toto rozdelenie. Tí, ktorí sú vyvinutí, budú rozvinutí ešte viac. A slabší budú ešte viac zaostávať. Technológia umelej inteligencie nastupuje veľmi rýchlo. A nie je žiadny dôvod sa domnievať, že regióny, ktoré nemajú dobrú inovačnú výkonnosť, stanú sa odrazu výkonnejšími. Regionálne rozdiely sa teda ešte viac prehĺbia, čo bude veľmi vážny problém. Lebo regionálne rozdiely sú jedným z významných zdrojov nespokojnosti ľudí, ktorá sa potom prejavuje tým, že občania v niektorých oblastiach volia extrémistov," povedal generálny riaditeľ JRC Vladimír Šucha.
Samostatné štáty neobstoja v konkurencii
Centrum vyvinulo metodiku, podľa ktorej by sa mali vytvárať národné alebo regionálne inovačné stratégie, čo pomôže aj vyrovnávaniu rozdielov v inovačnej a ekonomickej výkonnosti medzi jednotlivými oblasťami Európy.
"Doteraz sme mali dojem, že stačí kopírovať najlepších, povedzme zo Sillicon Valley alebo z MIT a urobiť niečo podobné v Európe. Jednoznačne sme však ukázali, že toto nie je cesta. Pri inováciách sa nedá niečo skopírovať a presunúť na nejaké iné miesto. Inovácie musia vždy vychádzať zo špecifického potenciálu daného regiónu alebo miesta. Lebo inovácie nevznikajú niekde v stratosfére, ale medzi ľuďmi v konkrétnom priestore medzi výskumníkmi, biznisom, verejnou správou a občanmi," dodal Vladimír Šucha.
Nevyhnutnosťou je však spolupráca krajín v rámci Európskej únie, pretože žiadny z jej štátov nie je schopný konkurovať globálnym hráčom v oblasti inovácií, či rozvoja technológií umelej inteligencie. Pôjde tiež zrejme o jednu z kľúčových tém nasledujúceho volebného obdobia Európskeho parlamentu, preto je podľa Vladimíra Šuchu mimoriadne dôležité mať v ňom zástupcov, ktorí podporujú spoluprácu a nie deštrukciu.
