Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 30. november 2024Meniny má Ondrej a Andrej
< sekcia Slovensko

V únii treba rokovať, nie postaviť si hlavu, uviedla V. Remišová

Na snímke poslankyňa Veronika Remišová. Foto: TASR - Michal Svítok

Premiér Robert Fico (Smer-SD) podľa nej urobil v prvom rade chybu, keď podpísal Lisabonskú zmluvu bez vyrokovania výnimiek, ktoré zohľadňujú slovenský národný záujem.

Bratislava 6. septembra (TASR) - V Európskej únii to nefunguje tak, že si postavíme hlavu, dáme žalobu a myslíme si, že problém je tým vyriešený. V únii treba rokovať. V reakcii na dnešné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu to pre TASR uviedla poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová. Súdny dvor zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót.

"Nepotrebujeme prázdne reči doma. Potrebujeme, aby premiér vyjenával s partnermi a snažil sa presadiť slovenské záujmy," doplnila. Premiér Robert Fico (Smer-SD) podľa nej urobil v prvom rade chybu, keď podpísal Lisabonskú zmluvu bez vyrokovania výnimiek, ktoré zohľadňujú slovenský národný záujem.

"Migračnú krízu mal riešiť v čase, kedy vznikla, a snažiť sa presadzovať riešenia prijateľné pre Slovensko medzi ostatnými krajinami EÚ. Presne tak, ako to urobil francúzsky prezident Emmanuel Macron pri smernici týkajúcej sa vyslaných pracovníkov," zdôraznila Remišová.

Dodala, že smernica je nevýhodná pre celú strednú EÚ a Slovensko bolo dlhodobo proti nej, Macron rokoval dovtedy, kým Fico na smernicu nepristúpil. "Aj keď je nevýhodná pre slovenské podniky. Je pravdepodobné, že smernica bude teda v Bruseli prijatá. Toto je spôsob, akým sa majú v EÚ presadzovať národné záujmy, nie zbytočnými a prázdnymi rečami, ktoré nič nevyriešia a Slovensku nič neprinesú," uzavrela Remišová.

Žaloby Slovenska a Maďarska sa týkali rozhodnutia Rady EÚ z roku 2015, ktoré bolo reakciou na migračnú krízu a jeho cieľom je pomôcť Taliansku a Grécku čeliť masívnemu prílevu utečencov. Toto rozhodnutie predpokladá počas obdobia dvoch rokov (do 26. septembra 2017) premiestnenie 120.000 osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu z dvoch uvedených krajín do iných členských štátov Únie.