Uviedol to v Bratislave šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Autor TASR
Bratislava 31. októbra (TASR) - Rozširovanie zostáva jednou z priorít Európskej únie. Na dnešnom rokovaní ministrov Vyšehradskej štvorky a západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Macedónsko, Srbsko, Kosovo) plus Rakúska to v Bratislave uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Schôdzky sa zúčastnila aj dezignovaná vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová.
"Naši partneri potvrdili svoje odhodlanie pokračovať v tomto procese, ktorý je nezvratný a ktorý nemá alternatívu. Európska perspektíva pre krajiny západného Balkánu je jediná zmysluplná," zdôraznil na tlačovej konferencii.
Zároveň deklaroval, že V4 bude robiť všetko pre to, aby tieto krajiny vstúpili do EÚ čo najskôr po splnení všetkých potrebných kritérií. Vyšehradské zoskupenie má podľa neho vyššiu mieru pochopenia a empatie k regiónu západného Balkánu, lebo tiež prešlo iracionálnym obdobím. "Slovensko a V4 majú poznanie z oboch strán plota. Sme možno najsilnejší podporovatelia rozširovania o krajiny západného Balkánu bez toho, aby sme boli advokátmi nejakých skratiek alebo znižovania kritérií," upozornil Lajčák.
Nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker však vo svojom volebnom programe avizoval, že sa najbližších päť rokov žiadne rozširovanie neuskutoční.
Macedónsky minister zahraničných vecí Nikola Poposki poznamenal, že toto vyhlásenie krajiny západného Balkánu nedemotivuje. "Sme si vedomí toho, o čo sa musíme snažiť a splniť sľuby, ktoré sme dali. Macedónsko sa počas šiestich rokov snaží splniť tieto vstupné kritériá. Je to niečo, čo robíme pre našu krajinu a nie pre EÚ," zdôraznil.
Ako dodal jeho bosniansko-srbský partner Zlatko Lagumdžija, síce by uvítali, keby sa o tri-štyri roky stali členmi únie, stojí však pred nimi množstvo štrukturálnych reforiem. "Takže potrebujeme viac ako päť rokov, aby sme splnili kritériá," poznamenal s tým, že pre nich je dôležité, aby sa za to obdobie vedeli spoľahnúť na podporu európskych partnerov. "A vy sa musíte spoľahnúť na to, že sme ochotní realizovať kritériá tak rýchlo ako budeme schopní," konštatoval.
Ministri V4 vyzdvihli dohodu svojich kolegov o zriadení fondu pre západný Balkán. Ten vznikne podľa modelu Medzinárodného Vyšehradského fondu. Jeho sídlom bude albánska Tirana. "Jeho zriadenie vnímame ako ďalšie potvrdenie zlepšujúcej sa regionálnej spolupráce a ich odhodlania komunikovať medzi sebou ešte užšie ako doposiaľ," podotkol Lajčák.
Vyšehradské zoskupenie je pripravené pomôcť pri jeho rozbehnutí a etablovaní aj sumou presahujúcou 80.000 eur. Lajčák pripomenul, že v tomto roku v rámci programu Vyšehrad plus poskytli krajinám západného Balkánu vyše 700.000 eur vo forme grantov.
"Naši partneri potvrdili svoje odhodlanie pokračovať v tomto procese, ktorý je nezvratný a ktorý nemá alternatívu. Európska perspektíva pre krajiny západného Balkánu je jediná zmysluplná," zdôraznil na tlačovej konferencii.
Zároveň deklaroval, že V4 bude robiť všetko pre to, aby tieto krajiny vstúpili do EÚ čo najskôr po splnení všetkých potrebných kritérií. Vyšehradské zoskupenie má podľa neho vyššiu mieru pochopenia a empatie k regiónu západného Balkánu, lebo tiež prešlo iracionálnym obdobím. "Slovensko a V4 majú poznanie z oboch strán plota. Sme možno najsilnejší podporovatelia rozširovania o krajiny západného Balkánu bez toho, aby sme boli advokátmi nejakých skratiek alebo znižovania kritérií," upozornil Lajčák.
Nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker však vo svojom volebnom programe avizoval, že sa najbližších päť rokov žiadne rozširovanie neuskutoční.
Macedónsky minister zahraničných vecí Nikola Poposki poznamenal, že toto vyhlásenie krajiny západného Balkánu nedemotivuje. "Sme si vedomí toho, o čo sa musíme snažiť a splniť sľuby, ktoré sme dali. Macedónsko sa počas šiestich rokov snaží splniť tieto vstupné kritériá. Je to niečo, čo robíme pre našu krajinu a nie pre EÚ," zdôraznil.
Ako dodal jeho bosniansko-srbský partner Zlatko Lagumdžija, síce by uvítali, keby sa o tri-štyri roky stali členmi únie, stojí však pred nimi množstvo štrukturálnych reforiem. "Takže potrebujeme viac ako päť rokov, aby sme splnili kritériá," poznamenal s tým, že pre nich je dôležité, aby sa za to obdobie vedeli spoľahnúť na podporu európskych partnerov. "A vy sa musíte spoľahnúť na to, že sme ochotní realizovať kritériá tak rýchlo ako budeme schopní," konštatoval.
Ministri V4 vyzdvihli dohodu svojich kolegov o zriadení fondu pre západný Balkán. Ten vznikne podľa modelu Medzinárodného Vyšehradského fondu. Jeho sídlom bude albánska Tirana. "Jeho zriadenie vnímame ako ďalšie potvrdenie zlepšujúcej sa regionálnej spolupráce a ich odhodlania komunikovať medzi sebou ešte užšie ako doposiaľ," podotkol Lajčák.
Vyšehradské zoskupenie je pripravené pomôcť pri jeho rozbehnutí a etablovaní aj sumou presahujúcou 80.000 eur. Lajčák pripomenul, že v tomto roku v rámci programu Vyšehrad plus poskytli krajinám západného Balkánu vyše 700.000 eur vo forme grantov.