Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku bývanie prestáva byť dostupné pre oveľa širšie skupiny ľudí a nedostupnosť už sa týka aj nižšej strednej triedy.
Autor TASR
Bratislava 15. septembra (TASR) - Bezdomovectvo je predovšetkým dôsledkom systémových problémov nedostupnosti bývania. Zodpovednosťou celej spoločnosti je vytvárať priestor na to, aby aj zraniteľní ľudia mohli žiť štandardný život a naplniť svoj ľudský potenciál. Myslí si to Alena Vachnová z nadácie Dedo, ktorá v Košiciach a Prešove poskytuje bývanie ľuďom bez domova v rámci prístupu housing first (bývanie ako prvé).
Tento prístup oproti tradičným riešeniam pomocou krízových nocľahární neočakáva od ľudí bez domova, aby mali vyriešené všetky svoje problémy predtým, ako im poskytnú stabilné bývanie. "Pomáhame rodinám riešiť to, čo ony považujú za dôležité. My nie sme tí, ktorí ich v niečom nútia, ale hľadáme súhru v tom, aby si identifikovali svoje priority," uviedla Vachnová s tým, že rodine, ktorej takto pomôžu nájsť bývanie, poskytujú ďalšie podporné služby v sociálnej, pracovnej a zdravotnej oblasti.
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 žije na Slovensku minimálne 71.000 ľudí v sekundárnom bezdomovectve, čo nezahŕňa ľudí bez prístrešia na ulici. Za sekundárne bez domova sa pokladajú ľudia, ktorí žijú v neformálnych osídleniach, u príbuzných, v preplnených domácnostiach alebo na nevyrovnaných pozemkoch. V Košiciach, kde nadácia Dedo pôsobí, žije asi 309 takýchto rodín, ktoré majú spolu 748 detí. V podnájmoch v Košiciach a Prešove už zabývali viac ako 37 rodín.
Vachnová verí, že ukončenie bezdomovectva je prístupom housing first možné. Ako príklad uviedla Fínsko, ktoré tento prístup aplikuje už 30 rokov. "Za ten čas vybudovali desiatky tisíc bytov a v týchto bytoch majú aj podporné sociálne služby. Čiže prudko rástlo bývanie všade, kde sa dalo a mohli klesať krízové služby. Napríklad teraz v Helsinkách majú v zime 50, možno 100 krízových lôžok, ak by sa niekto prepadol do bezdomovectva, lebo to sa, samozrejme, môže diať, ale nie je to hlavný systém na riešenie bezdomovectva," priblížila Vachnová.
Problémom je na Slovensku okrem nedostatku dostupného alebo sociálneho nájomného bývania aj nefunkčný príspevok na bývanie, ktorý podľa Vachnovej často nemôžu využiť ani rodiny, ktoré sú bez domova a chcú si zaplatiť bývanie. "Na Slovensku bývanie prestáva byť dostupné pre oveľa širšie skupiny ľudí a nedostupnosť už sa týka aj nižšej strednej triedy. Príspevok na bývanie a zdostupňovanie bývania vo všeobecnosti výstavbou sociálneho nájomného bývania sú absolútnou prioritou, ak chceme ľuďom pomôcť zostať tu žiť a žiť tu dôstojne.
Tento prístup oproti tradičným riešeniam pomocou krízových nocľahární neočakáva od ľudí bez domova, aby mali vyriešené všetky svoje problémy predtým, ako im poskytnú stabilné bývanie. "Pomáhame rodinám riešiť to, čo ony považujú za dôležité. My nie sme tí, ktorí ich v niečom nútia, ale hľadáme súhru v tom, aby si identifikovali svoje priority," uviedla Vachnová s tým, že rodine, ktorej takto pomôžu nájsť bývanie, poskytujú ďalšie podporné služby v sociálnej, pracovnej a zdravotnej oblasti.
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 žije na Slovensku minimálne 71.000 ľudí v sekundárnom bezdomovectve, čo nezahŕňa ľudí bez prístrešia na ulici. Za sekundárne bez domova sa pokladajú ľudia, ktorí žijú v neformálnych osídleniach, u príbuzných, v preplnených domácnostiach alebo na nevyrovnaných pozemkoch. V Košiciach, kde nadácia Dedo pôsobí, žije asi 309 takýchto rodín, ktoré majú spolu 748 detí. V podnájmoch v Košiciach a Prešove už zabývali viac ako 37 rodín.
Vachnová verí, že ukončenie bezdomovectva je prístupom housing first možné. Ako príklad uviedla Fínsko, ktoré tento prístup aplikuje už 30 rokov. "Za ten čas vybudovali desiatky tisíc bytov a v týchto bytoch majú aj podporné sociálne služby. Čiže prudko rástlo bývanie všade, kde sa dalo a mohli klesať krízové služby. Napríklad teraz v Helsinkách majú v zime 50, možno 100 krízových lôžok, ak by sa niekto prepadol do bezdomovectva, lebo to sa, samozrejme, môže diať, ale nie je to hlavný systém na riešenie bezdomovectva," priblížila Vachnová.
Problémom je na Slovensku okrem nedostatku dostupného alebo sociálneho nájomného bývania aj nefunkčný príspevok na bývanie, ktorý podľa Vachnovej často nemôžu využiť ani rodiny, ktoré sú bez domova a chcú si zaplatiť bývanie. "Na Slovensku bývanie prestáva byť dostupné pre oveľa širšie skupiny ľudí a nedostupnosť už sa týka aj nižšej strednej triedy. Príspevok na bývanie a zdostupňovanie bývania vo všeobecnosti výstavbou sociálneho nájomného bývania sú absolútnou prioritou, ak chceme ľuďom pomôcť zostať tu žiť a žiť tu dôstojne.
