Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity si myslí, že aj keď je téma rodiny dôležitá, z pohľadu rómskej komunity je podstatnejšie sa venovať iným otázkam.
Autor TASR
Bratislava 13. januára (TASR) - Rómski lídri vo väčšine prípadov nebudú vyzývať Rómov k účasti na februárovom referende o rodine. Myslia si, že sú dôležitejšie témy na riešenie ako otázky, ktoré sú predmetom plebiscitu.
"Keďže si inštitút referenda vážim, zúčastním sa na ňom, no v prípade účasti druhých to vnímam ako každého osobné rozhodnutie," uviedol pre TASR splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák. Myslí si, že aj keď je téma rodiny dôležitá, z pohľadu rómskej komunity je podstatnejšie sa venovať iným otázkam.
Rovnaký názor má aj František Tanko, líder Strany rómskej únie na Slovensku (SRÚS). "Chudoba Rómov a zamestnanosť sú určite naliehavejšie témy," uviedol pre TASR Tanko, ktorý členov a sympatizantov svojej strany k účasti vyzývať nebude. "Nechám to na ich slobodnej vôli," povedal. Vyzývať k účasti na referende sa nechystá ani predseda Strany rómskej koalície (SRK) Gejza Adam. Ten sa celkovo skepticky pozerá na účasť Rómov v referende. "Toto ich vôbec nezaujíma," povedal.
Naopak, za dôležité pokladá referendum predseda Rómskej iniciatívy Slovenska (RIS) Václav Kappel. "Chystám sa našich členov mobilizovať k účasti osobne i telefonicky," oznámil TASR.
V referende, ktoré sa na základe rozhodnutia prezidenta Andreja Kisku koná 7. februára, sa budeme vyjadrovať k otázkam - či ľudia súhlasia s tým, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok jedného muža a jednej ženy; či súhlasia, aby si homosexuálne zväzky nemohli nárokovať adopcie detí a či súhlasia, aby rodičia mohli rozhodovať o spôsobe výchovy a vzdelávania svojich detí v školách pri citlivých kultúrno-etických veciach, ako je sexuálne správanie alebo eutanázia.
Petíciu za vypísanie referenda pôvodne so štyrmi otázkami iniciovala Aliancia za rodinu, za referendum sa vyslovilo viac ako 400.000 ľudí. Otázkami sa zaoberal Ústavný súd SR, jednu z nich označil za protiústavnú, tá v referende odznieť nesmie.
Ide v poradí o ôsme všeľudové hlasovanie v ére samostatného Slovenska. Z doterajších siedmich bolo platné iba jediné, a to v roku 2003, keď sa občania vyjadrovali k vstupu SR do Európskej únie. Na to, aby bolo referendum platné, je potrebná účasť aspoň 50 percent oprávnených voličov.
"Keďže si inštitút referenda vážim, zúčastním sa na ňom, no v prípade účasti druhých to vnímam ako každého osobné rozhodnutie," uviedol pre TASR splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák. Myslí si, že aj keď je téma rodiny dôležitá, z pohľadu rómskej komunity je podstatnejšie sa venovať iným otázkam.
Rovnaký názor má aj František Tanko, líder Strany rómskej únie na Slovensku (SRÚS). "Chudoba Rómov a zamestnanosť sú určite naliehavejšie témy," uviedol pre TASR Tanko, ktorý členov a sympatizantov svojej strany k účasti vyzývať nebude. "Nechám to na ich slobodnej vôli," povedal. Vyzývať k účasti na referende sa nechystá ani predseda Strany rómskej koalície (SRK) Gejza Adam. Ten sa celkovo skepticky pozerá na účasť Rómov v referende. "Toto ich vôbec nezaujíma," povedal.
Naopak, za dôležité pokladá referendum predseda Rómskej iniciatívy Slovenska (RIS) Václav Kappel. "Chystám sa našich členov mobilizovať k účasti osobne i telefonicky," oznámil TASR.
V referende, ktoré sa na základe rozhodnutia prezidenta Andreja Kisku koná 7. februára, sa budeme vyjadrovať k otázkam - či ľudia súhlasia s tým, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok jedného muža a jednej ženy; či súhlasia, aby si homosexuálne zväzky nemohli nárokovať adopcie detí a či súhlasia, aby rodičia mohli rozhodovať o spôsobe výchovy a vzdelávania svojich detí v školách pri citlivých kultúrno-etických veciach, ako je sexuálne správanie alebo eutanázia.
Petíciu za vypísanie referenda pôvodne so štyrmi otázkami iniciovala Aliancia za rodinu, za referendum sa vyslovilo viac ako 400.000 ľudí. Otázkami sa zaoberal Ústavný súd SR, jednu z nich označil za protiústavnú, tá v referende odznieť nesmie.
Ide v poradí o ôsme všeľudové hlasovanie v ére samostatného Slovenska. Z doterajších siedmich bolo platné iba jediné, a to v roku 2003, keď sa občania vyjadrovali k vstupu SR do Európskej únie. Na to, aby bolo referendum platné, je potrebná účasť aspoň 50 percent oprávnených voličov.