Bratislava 9. marca (Teraz.sk) - Vo veku 96 rokov zomrel v Chicagu dlhoročný predseda Svetového kongresu zahraničných Slovákov John A. Vacval. Pre Teraz.sk to potvrdil jeho brat Stanislav.
John Vacval patril k najvýraznejším osobnostiam slovenskej komunity a k úspešným slovenským podnikateľom v USA. Bol jedným z prvých absolventov bratislavskej Vysokej školy obchodnej (dnešnej Ekonomickej univerzity), autorom amerických skrípt v oblasti strojárenstva a ekonomiky. Od vzniku Svetového kongresu Slovákov (SKS) žijúcich v zahraničí (1996) bol jeho predsedom.
Žil vyše šesťdesiat rokov v zahraničí. Na Slovensko sa vracal pravidelne. Pri svojich návštevách vždy zdôrazňoval, že Slovensko musí vystupovať na medzinárodnej scéne sebavedomejšie, tak ako to zodpovedá suverénnemu štátu.
Rodák z Ostratíc
John (Ján) Vacval sa narodil 20. júna 1919 vo Veľkých Ostraticiach (dnes Ostratice, okres Bánovce nad Bebravou). Pochádzal z jedenástich detí, jeho rodičia boli roľníci. V rodine sa pestovala láska k Bohu, úcta k rodnej hrude a k ľuďom, pre ktorých bolo slovenské vlastenectvo prvoradé. Vo Veľkých Ostraticiach navštevoval základnú školu, meštianku v Bánovciach nad Bebravou. Absolvoval Vysokú školu obchodnú v Bratislave a bol jedným z prvých promovaných komerčných inžinierov na Slovensku.
Krajan a kozmonaut USA Eugene Cernan, ktorého na Slovensku sprevádzal John Vacval.Foto: Stanislav Vacval
Študoval na Hochschule für Welthandel vo Viedni. Obchodné grémium v Bratislave ho vyslalo na štipendijné štúdium do Nórska. Vzhľadom na vnútropolitický vývoj v povojnovom Československu, zostal po ukončení štúdia v Nórsku ešte dva a pol roka. Na zvláštny nórsky pas (vydal mu ho veliteľ polície v Oslo za odhalenie českej študentskej špionážnej skupiny) emigroval do Spojených štátov amerických (USA). Usadil sa v americkom Chicagu, štát Illinois. Našiel si manuálnu robotu a začal študovať na University of Illinois strojársku techniku.
Ako zamestnanec spoločnosti Generel Electronic (GE) vydal jedenásť skrípt o novej technike elektro-erozívneho spracovania tvrdej ocele. GE prijala jeho dva technické patenty. O novej metóde obrábania kovov prednášal na odborných seminároch po celých USA. Niektoré jeho skriptá boli publikované aj v špecializovaných magazínoch v Nemecku. V odborných kruhoch USA si postupne vydobyl slušné postavenie a založil si vlastný podnik v oblasti exportu a importu v Chicagu. Po odchode na dôchodok (po 35 ročnej úspešnej podnikateľskej kariére) sa intenzívne venoval pomoci rodnému Slovensku formou politického lobingu. Viaceré slovenské delegácie (13 delegácií) skontaktoval so svojim priateľom, senátorom Henrym J. Hydeom (funkčné obdobia 1975-2007), ktorý predsedal aj zahraničnému výboru amerického Kongresu (2001-2007). Pomáhal tak nadväzovať slovenským politikom kontakty vo Washingtone.
Od roku 1970 začal J. Vacval spolupracovať s vtedajším predsedom Svetového kongresu Slovákov (SKS) Štefanom Boleslavom Romanom. Obaja si uvedomovali, že Slováci nedostanú slobodu ako dar, ale musia za ňu bojovať. Vzorom im bol Milan Rastislav Štefánik, ktorý oboznamoval svet o kultúrnom bohatstve slovenského ľudu, ale zároveň aj o jeho žalostnom osude. Po programových nezhodách sa v roku 1996 z SKS vyčlenil Svetový kongres Slovákov žijúcich v zahraničí. Jeho predsedom sa stal John Vacval (hlavným poslaním bola podpora slovenskej zahraničnej politiky, vrátane ekonomických záujmov vo vládnych a kongresových kruhoch USA). V posledných rokoch sa venuje propagácii hudobného skladateľa Franza Liszta v USA, ako umelca slovenského pôvodu. Napísal o ňom knihu Franz Liszt and his Slovak origin.
John Vacval bol ženatý, má päť detí. Od roku 1992 bol aj členom Združení slovenskej inteligencie KORENE a Slovakia plus. Toto združenie mu udelilo aj čestnú poctu "Za zásluhy o slovenský národ a jeho štát" (ocenenie sa udeľuje osobnostiam, ktoré počas trvania súčasnej Slovenskej republiky nezlyhali odborne, morálne a neskompromitovali dobré meno slovenského národa ani nepoškodili záujmy jeho štátu). Pri jeho ostatnej návšteve Slovenska v apríli 2012 ho prijal i prezident SR Ivan Gašparovič.
