V súčasnosti potrebuje kandidát tri percentá tzv. krúžkov z celkového počtu hlasov, ktoré získa jeho strana, aby sa na kandidátke posunul vyššie.
Autor TASR
Bratislava 14. októbra (TASR) – Váha preferenčných hlasov, ktoré voliči odovzdávajú vo voľbách svojim favoritom, sa zrejme zvýši. Po dnešnom rokovaní o nových volebných zákonoch s opozíciou to pripustil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). S opozičnými poslancami sa na pôde parlamentu dohodol na tom, že zákaz zverejňovania prieskumov preferencií bude platiť 14 dní pred voľbami, namiesto pôvodne navrhovaných 21.
V súčasnosti potrebuje kandidát tri percentá tzv. krúžkov z celkového počtu hlasov, ktoré získa jeho strana, aby sa na kandidátke posunul vyššie. Po novom by na „prekrúžkovanie“ mohli stačiť dve percentá hlasov. „To percento je už teraz dosť nízke, ale mám pocit, že cesta k dohode by mohla ísť k dvom percentám,“ poznamenal dnes šéf rezortu vnútra. Dve percentá podľa neho ešte vyjadrujú rovnováhu medzi nomináciou odborníkov a najznámejších tvárí. „Platí staré slovenské porekadlo, že sú kone na prácu a kone na ukazovanie. Myslím, že poslanecký klub zložený z koňov na ukazovanie má menej výsledkov a viac rečí,“ podotkol. Ústupok uvítali poslanci z klubu OĽaNO, ktorí túto zmenu navrhli.
Stále však ostáva otvorená otázka, odkedy bude zákon účinný. Minister hovorí, že zo strany opozície najčastejšie zaznieva požiadavka, aby nové pravidlá platili až pre ďalšie parlamentné voľby v roku 2016, čo je podľa neho neskoro. Tvrdí, že by bolo ideálne, aby nová volebná legislatíva platila už pre voľby prezidenta, definitívna účinnosť však nie je známa. „Upravíme zákon, ktorý potom nezachytí troje volieb - to nie je ideálna situácia. Zobrali sme si čas, aby sme si premysleli výsledok. Ten myslím doručím do týždňa,“ vyhlásil Kaliňák. Podľa Lucie Žitňanskej z SDKÚ-DS je nefér, aby nová volebná legislatíva platila už pre prezidentské voľby, ktoré by mali byť na jar budúceho roka a viacerí kandidáti už rozbehli kampaň. „Môj návrh je, aby sa účinnosť posunula najskôr ku komunálnym voľbám. Považujem za neprijateľné, aby sa tieto nové pravidlá vzťahovali už na prezidentské voľby a voľby do europarlamentu,“ povedala po rokovaní Žitňanská.
Opoziční poslanci sa s Kaliňákom nedohodli ani na zložení stálej volebnej komisie. Minister nie je proti návrhu opozície, aby v komisii boli okrem zástupcov politických strán aj nepolitickí členovia, napríklad predstavitelia mimovládnych organizácií. Podľa Kaliňáka však organizácie, ktoré sa venujú transparentnosti verejného života, väčšinou nemajú záujem sa zúčastniť. „Nie sme proti, len sme neprišli na kľúč, ako by sa to malo obsadiť,“ doplnil minister.
KDH požadovalo, aby sa na Slovensku zaviedli štyri volebné obvody namiesto jedného. Tiež volajú po tom, aby kandidáti na starostov a primátorov mali skončenú aspoň maturitu. Ani jedna z podmienok im však neprešla. „Bez týchto dvoch zásadných pripomienok nové pravidlá KDH nepodporí,“ vyhlásil dnes Pavol Zajac z KDH.
K rokovaciemu stolu o volebných zákonoch zasadne Kaliňák s predstaviteľmi opozície znova v utorok na budúci týždeň (22.10.). „Je dosť možné, že niektoré z otvorených tém už budeme vedieť vyriešiť do konca týždňa, a tak ich budeme vedieť zapracovať do návrhov,“ dodal Kaliňák. Potvrdil, že nové pravidlá pre voľby by mali byť posledným bodom programu na parlamentnej schôdzi, ktorá štartuje v utorok (15.10.).
V súčasnosti potrebuje kandidát tri percentá tzv. krúžkov z celkového počtu hlasov, ktoré získa jeho strana, aby sa na kandidátke posunul vyššie. Po novom by na „prekrúžkovanie“ mohli stačiť dve percentá hlasov. „To percento je už teraz dosť nízke, ale mám pocit, že cesta k dohode by mohla ísť k dvom percentám,“ poznamenal dnes šéf rezortu vnútra. Dve percentá podľa neho ešte vyjadrujú rovnováhu medzi nomináciou odborníkov a najznámejších tvárí. „Platí staré slovenské porekadlo, že sú kone na prácu a kone na ukazovanie. Myslím, že poslanecký klub zložený z koňov na ukazovanie má menej výsledkov a viac rečí,“ podotkol. Ústupok uvítali poslanci z klubu OĽaNO, ktorí túto zmenu navrhli.
Stále však ostáva otvorená otázka, odkedy bude zákon účinný. Minister hovorí, že zo strany opozície najčastejšie zaznieva požiadavka, aby nové pravidlá platili až pre ďalšie parlamentné voľby v roku 2016, čo je podľa neho neskoro. Tvrdí, že by bolo ideálne, aby nová volebná legislatíva platila už pre voľby prezidenta, definitívna účinnosť však nie je známa. „Upravíme zákon, ktorý potom nezachytí troje volieb - to nie je ideálna situácia. Zobrali sme si čas, aby sme si premysleli výsledok. Ten myslím doručím do týždňa,“ vyhlásil Kaliňák. Podľa Lucie Žitňanskej z SDKÚ-DS je nefér, aby nová volebná legislatíva platila už pre prezidentské voľby, ktoré by mali byť na jar budúceho roka a viacerí kandidáti už rozbehli kampaň. „Môj návrh je, aby sa účinnosť posunula najskôr ku komunálnym voľbám. Považujem za neprijateľné, aby sa tieto nové pravidlá vzťahovali už na prezidentské voľby a voľby do europarlamentu,“ povedala po rokovaní Žitňanská.
Opoziční poslanci sa s Kaliňákom nedohodli ani na zložení stálej volebnej komisie. Minister nie je proti návrhu opozície, aby v komisii boli okrem zástupcov politických strán aj nepolitickí členovia, napríklad predstavitelia mimovládnych organizácií. Podľa Kaliňáka však organizácie, ktoré sa venujú transparentnosti verejného života, väčšinou nemajú záujem sa zúčastniť. „Nie sme proti, len sme neprišli na kľúč, ako by sa to malo obsadiť,“ doplnil minister.
KDH požadovalo, aby sa na Slovensku zaviedli štyri volebné obvody namiesto jedného. Tiež volajú po tom, aby kandidáti na starostov a primátorov mali skončenú aspoň maturitu. Ani jedna z podmienok im však neprešla. „Bez týchto dvoch zásadných pripomienok nové pravidlá KDH nepodporí,“ vyhlásil dnes Pavol Zajac z KDH.
K rokovaciemu stolu o volebných zákonoch zasadne Kaliňák s predstaviteľmi opozície znova v utorok na budúci týždeň (22.10.). „Je dosť možné, že niektoré z otvorených tém už budeme vedieť vyriešiť do konca týždňa, a tak ich budeme vedieť zapracovať do návrhov,“ dodal Kaliňák. Potvrdil, že nové pravidlá pre voľby by mali byť posledným bodom programu na parlamentnej schôdzi, ktorá štartuje v utorok (15.10.).