Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Testy absolvovalo takmer 3000 respondentov, väčšina z nich bola po dvoch týždňoch od druhej dávky.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) - Vakcíny proti novému koronavírusu fungujú a vytvárajú v tele očkovaného protilátky. Ukázal to výskum laboratórnej a diagnostickej spoločnosti Unilabs Slovensko. Vo štvrtok o tom informoval jej generálny riaditeľ Peter Lednický.
"Po prvej dávke malo určitú hladinu protilátok 85,75 percenta zaočkovaných, po druhej dávke až 98,88 percenta zo všetkých testovaných," priblížil Lednický. Testy absolvovalo takmer 3000 respondentov, väčšina z nich bola po dvoch týždňoch od druhej dávky.
"To znamená, že až 99 ľudí zo 100 by malo byť chránených pred ochorením, prípadne ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 a smrťou," uviedol Lednický. Meranie protilátok sa uskutočnilo medzi februárom a septembrom 2021. "Vakcíny poskytli relatívne robustnú mieru protilátok, a to už po prvej dávke. Stále je preto čas sa dať zaočkovať," vyzval Lednický.
Zo sociologického prieskumu agentúry AKO pre Unilabs zároveň vyplynulo, že 25,19 percenta zaočkovaných, ktorí sa zároveň podrobili testom na protilátky, malo z vakcinácie obavy, a to najmä z vedľajších účinkov. "Obavy z očkovania mali skôr ženy ako muži, najmenej sa ľudia báli vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech, najväčšie obavy vzbudzovala vakcína od AstraZenecy a Moderny," spresnil riaditeľ agentúry Václav Hřích. Vysvetlil, že o vakcíne od spoločnosti Moderna sa málo komunikovalo a očkovacia látka od AstraZenecy sa spájala s negatívnou kampaňou a smrťou.
"V ľuďoch vzbudzovali obavy aj protichodné informácie, ktoré sa objavovali. Časť respondentov zas poukazovala na to, že informácií bolo, naopak, málo. Záujem o informácie teda určite stále je, treba v tom pokračovať, ukazuje sa, že je to dôležité," zdôraznil Hřích. Dodal, že najväčšiu dôveru medzi opýtanými mali vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna.
Politici pri motivovaní neočkovaných by mali klásť dôraz práve na korektnejšie informovanie o vakcínach a nežiaducich účinkoch. "Edukácia je pri očkovaní veľmi dôležitá, ľudia majú stále málo informácií a pravdepodobne veľkú nedôveru k novej vakcíne," dodal Lednický.
"Po prvej dávke malo určitú hladinu protilátok 85,75 percenta zaočkovaných, po druhej dávke až 98,88 percenta zo všetkých testovaných," priblížil Lednický. Testy absolvovalo takmer 3000 respondentov, väčšina z nich bola po dvoch týždňoch od druhej dávky.
"To znamená, že až 99 ľudí zo 100 by malo byť chránených pred ochorením, prípadne ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 a smrťou," uviedol Lednický. Meranie protilátok sa uskutočnilo medzi februárom a septembrom 2021. "Vakcíny poskytli relatívne robustnú mieru protilátok, a to už po prvej dávke. Stále je preto čas sa dať zaočkovať," vyzval Lednický.
Zo sociologického prieskumu agentúry AKO pre Unilabs zároveň vyplynulo, že 25,19 percenta zaočkovaných, ktorí sa zároveň podrobili testom na protilátky, malo z vakcinácie obavy, a to najmä z vedľajších účinkov. "Obavy z očkovania mali skôr ženy ako muži, najmenej sa ľudia báli vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech, najväčšie obavy vzbudzovala vakcína od AstraZenecy a Moderny," spresnil riaditeľ agentúry Václav Hřích. Vysvetlil, že o vakcíne od spoločnosti Moderna sa málo komunikovalo a očkovacia látka od AstraZenecy sa spájala s negatívnou kampaňou a smrťou.
"V ľuďoch vzbudzovali obavy aj protichodné informácie, ktoré sa objavovali. Časť respondentov zas poukazovala na to, že informácií bolo, naopak, málo. Záujem o informácie teda určite stále je, treba v tom pokračovať, ukazuje sa, že je to dôležité," zdôraznil Hřích. Dodal, že najväčšiu dôveru medzi opýtanými mali vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna.
Politici pri motivovaní neočkovaných by mali klásť dôraz práve na korektnejšie informovanie o vakcínach a nežiaducich účinkoch. "Edukácia je pri očkovaní veľmi dôležitá, ľudia majú stále málo informácií a pravdepodobne veľkú nedôveru k novej vakcíne," dodal Lednický.
