Bratislava/Brusel 7. januára (TASR) - Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) mala posunúť vpred niektoré témy, napríklad prípravu na budúce bankové kolapsy, prípadnú neschopnosť splácania dlhu členskou krajinou eurozóny, reformu migračnej politiky či obranu Európy bez USA. Členské štáty Európskej únie však ku konferencii musia pristúpiť s vážnosťou. Pre TASR to uviedol nezaradený poslanec Národnej rady SR Tomáš Valášek.

Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) podľa predsedu združenia samosprávnych krajov SK8 a predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča vytvára priestor pre vecný dialóg.

"Aj počas pretrvávajúcej pandémie sme svedkami, že spolupráca na európskej úrovni funguje a prináša reálne výsledky, napríklad pri spoločnom obstarávaní vakcín. Veríme, že podobne účinne môžeme čeliť výzvam v podobe klimatickej zmeny či digitálnej transformácie, respektíve hybridným hrozbám," poznamenal Viskupič.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v rámci svojho novoročného posolstva uviedol, že rok 2022 musí byť pre Európu zlomový, a zdôraznil, že Francúzsko sa bude počas svojho predsedníctva "naplno angažovať" v prospech EÚ. Macron chce tento moment využiť aj na úspešné zakončenie Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), k čomu by malo dôjsť v priebehu mája.

Česká republika je pripravená ako predsedajúca krajina Rady EÚ v druhom polroku 2022 ukončiť Konferenciu o budúcnosti Európy, ale zrejme to podľa pôvodných plánov stihne Francúzsko. Uviedla v rozhovore pre TASR podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.