Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úlohou mnohonárodných síl bude posilniť obranu členských štátov, ktoré sú najviac ohrozované aktivitami Ruska.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 10. februára (TASR) - Ministri obrany NATO dnes v Bruseli schválili nové mnohonárodné sily, ktorých úlohou bude posilniť obranu členských štátov, ktoré sú najviac ohrozované aktivitami Ruska. Veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek upozornil, že zatiaľ je príprava týchto síl skôr v štádiu uvažovania, ich dotvorenie sa očakáva pred júlovým summitom NATO vo Varšave.
Valášek zdôraznil, že dnešný krok aliancie znamená posilnenie opatrení na obranu a odstrašenie prípadných vyzývateľov.
"Poverujeme vojenské autority, aby navrhli, ako by to presne vyzeralo. Nie je tajomstvo, že hovoríme o posilnení vojenskej prítomnosti, ale to, čo aj z našej strany odznelo, je, že treba poslať tieto jednotky tam, kde sú potrebné, a nie tam, kde ich netreba. Na to aliancia nemá ani dosť jednotiek, ani dosť peňazí," spresnil veľvyslanec.
Dodal, že v tomto duchu už aliancia koná. Zatiaľ je to podľa neho "štádium uvažovania", keď vojenskí plánovači majú skonkretizovať, čo presne to bude znamenať a ako by samotné opatrenia na obranu a odstrašenie mali vyzerať. Konečné výsledky diplomati očakávajú pred varšavským summitom NATO (8.–9. júla).
Valášek na otázku TASR, ktorých krajín sa týka pripravovaná posilnená vojenská prítomnosť, uviedol, že na Slovensko sa to nevzťahuje, pretože v hre sú spojenci, ktorí majú priamu hranicu s Ruskom.
Veľvyslanec pripomenul, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v tejto súvislosti privítal nedávnu iniciatívu USA o dôraznom finančnom a tiež technickom posilnení svojich jednotiek v Európe. Dodal, že to, čo Američania aliancii ponúkajú, je presunutie vojenskej techniky, čo má zmysel v prípade nejakého konfliktu, keď sa bude vojenské vybavenie nachádzať na mieste činu.
"To, nad čím Američania uvažujú, je posilnenie rotačnej prítomnosti na cvičeniach. Zdôrazňujem, to nie sú bojovníci, ale ľudia, ktorí chodia cvičiť so silami v Pobaltí, Rumunsku a Bulharsku," vysvetlil Valášek.
Dodal, že nepôjde o zvýšenie počtu mužov, ale o častejšie vojenské cvičenia. Spresnil, že ide o vojakov veľkosti jednej brigády, niekoľko tisíc mužov, ktorých majú USA k dispozícii na východnom krídle aliancie.
"Nebavíme sa o nejakom zásadnom zvýšení a už vôbec nie o niečom, čo môže mať ofenzívny účel. Vojenská logika nepustí. V prípade niekoľko tisíc ľudí sa bavíme čisto o defenzívnom kroku, ktorý nemá ofenzívny potenciál," opísal situáciu Valášek.
Na otázku, či východné krajiny aliancie požadujú stálu prítomnosť vojakov NATO na svojom území, Valášek pripomenul najmä pozíciu Poľska, ale aj podobné požiadavky troch pobaltských krajín i Bulharska a Rumunska, čiže krajín s priamou hranicou s Ruskom.
Ministri obrany NATO dnes hovorili aj o plnení záväzkov summitu aliancie z Walesu o postupnom zvyšovaní rozpočtov na obranu. Valášek pripomenul, že SR mohla vlani deklarovať nielen medziročné zvýšenie balíka na obranu o 0,13 percenta HDP, ale aj dôležité investície do obranných systémov v podobe bojových vrtuľníkov či prepravných lietadiel.
Valášek zdôraznil, že dnešný krok aliancie znamená posilnenie opatrení na obranu a odstrašenie prípadných vyzývateľov.
"Poverujeme vojenské autority, aby navrhli, ako by to presne vyzeralo. Nie je tajomstvo, že hovoríme o posilnení vojenskej prítomnosti, ale to, čo aj z našej strany odznelo, je, že treba poslať tieto jednotky tam, kde sú potrebné, a nie tam, kde ich netreba. Na to aliancia nemá ani dosť jednotiek, ani dosť peňazí," spresnil veľvyslanec.
Dodal, že v tomto duchu už aliancia koná. Zatiaľ je to podľa neho "štádium uvažovania", keď vojenskí plánovači majú skonkretizovať, čo presne to bude znamenať a ako by samotné opatrenia na obranu a odstrašenie mali vyzerať. Konečné výsledky diplomati očakávajú pred varšavským summitom NATO (8.–9. júla).
Valášek na otázku TASR, ktorých krajín sa týka pripravovaná posilnená vojenská prítomnosť, uviedol, že na Slovensko sa to nevzťahuje, pretože v hre sú spojenci, ktorí majú priamu hranicu s Ruskom.
Veľvyslanec pripomenul, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v tejto súvislosti privítal nedávnu iniciatívu USA o dôraznom finančnom a tiež technickom posilnení svojich jednotiek v Európe. Dodal, že to, čo Američania aliancii ponúkajú, je presunutie vojenskej techniky, čo má zmysel v prípade nejakého konfliktu, keď sa bude vojenské vybavenie nachádzať na mieste činu.
"To, nad čím Američania uvažujú, je posilnenie rotačnej prítomnosti na cvičeniach. Zdôrazňujem, to nie sú bojovníci, ale ľudia, ktorí chodia cvičiť so silami v Pobaltí, Rumunsku a Bulharsku," vysvetlil Valášek.
Dodal, že nepôjde o zvýšenie počtu mužov, ale o častejšie vojenské cvičenia. Spresnil, že ide o vojakov veľkosti jednej brigády, niekoľko tisíc mužov, ktorých majú USA k dispozícii na východnom krídle aliancie.
"Nebavíme sa o nejakom zásadnom zvýšení a už vôbec nie o niečom, čo môže mať ofenzívny účel. Vojenská logika nepustí. V prípade niekoľko tisíc ľudí sa bavíme čisto o defenzívnom kroku, ktorý nemá ofenzívny potenciál," opísal situáciu Valášek.
Na otázku, či východné krajiny aliancie požadujú stálu prítomnosť vojakov NATO na svojom území, Valášek pripomenul najmä pozíciu Poľska, ale aj podobné požiadavky troch pobaltských krajín i Bulharska a Rumunska, čiže krajín s priamou hranicou s Ruskom.
Ministri obrany NATO dnes hovorili aj o plnení záväzkov summitu aliancie z Walesu o postupnom zvyšovaní rozpočtov na obranu. Valášek pripomenul, že SR mohla vlani deklarovať nielen medziročné zvýšenie balíka na obranu o 0,13 percenta HDP, ale aj dôležité investície do obranných systémov v podobe bojových vrtuľníkov či prepravných lietadiel.
