Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Riaditeľ Carnegie Europe Valášek bol vo štvrtok večer jedným z hlavných hostí panelovej diskusie venovanej 15. výročiu rozšírenia Únie, ktorá sa uskutočnila na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.
Autor TASR
Brusel 3. mája (TASR) - Členstvo Slovenska v EÚ a NATO je úspech, ale netreba zabudnúť na to, čo by sa udialo, keby k rozšíreniu Únie nedošlo. V rozhovore pre TASR to uviedol riaditeľ Carnegie Europe Tomáš Valášek.
Valášek bol vo štvrtok večer jedným z hlavných hostí panelovej diskusie venovanej 15. výročiu rozšírenia Únie, ktorá sa uskutočnila na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.
Podľa jeho slov treba vnímať členstvo Slovenska v EÚ ako "jednoznačný úspech", z hľadiska ekonomického, politického, ale aj osobného, ak spomenieme možnosti slobodne cestovať, pracovať a študovať v zahraničí. "To sú dnes samozrejmé veci..., ale nemuseli byť," uviedol Valášek.
"Predstava, že keby nebolo došlo k rozširovaniu, že Európa by bola rovnako stabilná a pokojná ako teraz, neplatí. To, že sme v EÚ, že sme v NATO a že sme súčasťou jednej komunity malo pozitívny vplyv, utíšilo to niektoré napätia v regióne. Bez rozšírenia, by sme hovorili o menej prosperujúcej a menej bezpečnej a pokojnej Európe," skonštatoval bývalý veľvyslanec SR pri NATO.
Slovensko podľa neho nepatrí medzi veľké štáty a preto "nám vyhovuje", že v Európe funguje organizácia, ktorá viaže väčšie štáty spoločnými pravidlami. Veľké štáty tak vo vzťahu k menším nemôžu svojvoľne uplatňovať svoju vojenskú ani ekonomickú silu. "História Európy je plná opačných príkladov," zdôraznil.
"Ak by sme vyňali EÚ a NATO z našej histórie a reality, tak by sme boli stredne veľkým štátom na periférii Západu na okraji bezpečnostnej zóny. Netreba zabúdať, že na východ od nás zúri vojna," upozornil Valášek na situáciu na Ukrajine.
To podľa neho platí aj v ekonomickej rovine. Lebo bez vstupu do EÚ by aj veľkí investori ináč pristupovali ku Slovensku, mali by obavy či otvárať fabriky a vytvárať tisíce nových pracovných miest. "Keďže sme v EÚ a NATO, investori tieto veci neriešia. Pokladajú za samozrejmosť, že Slovensko bude prosperujúce a pokojné, a keby sa niečo zomlelo, tak je tu ďalších, či už 27 členských štátov EÚ alebo 28 spojencov v NATO, ktorí prídu na pomoc," vysvetlil.
Valášek súhlasí s názorom, že takzvaný "veľký tresk", rozšírenie EÚ o 10 nových krajín, bol jedinečný historický moment, v ktorom bol takýto krok možný. Neplatilo ešte to, čo dnes, že vo vzťahu k strednej Európe sa mnohí na Západe začínajú pýtať, či nebolo chybou tieto štáty do EÚ pozvať.
"Aj tento pocit tu je, veď 46 percent Nemcov si dnes myslí, že rozšírenie v roku 2004 a neskôr bolo asi chybou," skonštatoval Valášek. Dodal, že v roku 2004 nás Západ vnímal ako hrdinov, ktorým sa podarilo zvrhnúť komunizmus a v niečom ako obete z cudziny importovanej ideológie a politického systému. "Nálady vtedy voči strednej Európe boli pozitívnejšie ako sú dnes. V roku 2019 by zrejme k veľkému tresku nedošlo," spresnil.
Tieto nálady majú vplyv aj na ďalšie rozširovanie EÚ, o krajiny západného Balkánu, ktoré je podľa neho aj v záujme SR.
"Platí, že ak chceme vytvoriť podmienky pre ďalšie rozšírenie, tak sa treba zamyslieť nad tým čo sa nepodarilo vo vzťahoch medzi strednou a západnou Európou od roku 2004. Ako k tomu došlo, že na Západe narastá pocit, že rozšírenie spred 15 rokov bolo chybou?" uviedol Valášek. Podľa neho treba investovať do lepšieho spoznávania sa, vedieť viac o sebe, o kultúre a tradíciách, lebo "ak sa dobre nepoznáme, sme skôr ochotní uveriť rôznym fámam a mýtom". To teraz cítiť napríklad pri diskusiách na úrovni EÚ o migrácii či o dodržiavaní vlády práva.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Valášek bol vo štvrtok večer jedným z hlavných hostí panelovej diskusie venovanej 15. výročiu rozšírenia Únie, ktorá sa uskutočnila na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.
Podľa jeho slov treba vnímať členstvo Slovenska v EÚ ako "jednoznačný úspech", z hľadiska ekonomického, politického, ale aj osobného, ak spomenieme možnosti slobodne cestovať, pracovať a študovať v zahraničí. "To sú dnes samozrejmé veci..., ale nemuseli byť," uviedol Valášek.
"Predstava, že keby nebolo došlo k rozširovaniu, že Európa by bola rovnako stabilná a pokojná ako teraz, neplatí. To, že sme v EÚ, že sme v NATO a že sme súčasťou jednej komunity malo pozitívny vplyv, utíšilo to niektoré napätia v regióne. Bez rozšírenia, by sme hovorili o menej prosperujúcej a menej bezpečnej a pokojnej Európe," skonštatoval bývalý veľvyslanec SR pri NATO.
Slovensko podľa neho nepatrí medzi veľké štáty a preto "nám vyhovuje", že v Európe funguje organizácia, ktorá viaže väčšie štáty spoločnými pravidlami. Veľké štáty tak vo vzťahu k menším nemôžu svojvoľne uplatňovať svoju vojenskú ani ekonomickú silu. "História Európy je plná opačných príkladov," zdôraznil.
"Ak by sme vyňali EÚ a NATO z našej histórie a reality, tak by sme boli stredne veľkým štátom na periférii Západu na okraji bezpečnostnej zóny. Netreba zabúdať, že na východ od nás zúri vojna," upozornil Valášek na situáciu na Ukrajine.
To podľa neho platí aj v ekonomickej rovine. Lebo bez vstupu do EÚ by aj veľkí investori ináč pristupovali ku Slovensku, mali by obavy či otvárať fabriky a vytvárať tisíce nových pracovných miest. "Keďže sme v EÚ a NATO, investori tieto veci neriešia. Pokladajú za samozrejmosť, že Slovensko bude prosperujúce a pokojné, a keby sa niečo zomlelo, tak je tu ďalších, či už 27 členských štátov EÚ alebo 28 spojencov v NATO, ktorí prídu na pomoc," vysvetlil.
Valášek súhlasí s názorom, že takzvaný "veľký tresk", rozšírenie EÚ o 10 nových krajín, bol jedinečný historický moment, v ktorom bol takýto krok možný. Neplatilo ešte to, čo dnes, že vo vzťahu k strednej Európe sa mnohí na Západe začínajú pýtať, či nebolo chybou tieto štáty do EÚ pozvať.
"Aj tento pocit tu je, veď 46 percent Nemcov si dnes myslí, že rozšírenie v roku 2004 a neskôr bolo asi chybou," skonštatoval Valášek. Dodal, že v roku 2004 nás Západ vnímal ako hrdinov, ktorým sa podarilo zvrhnúť komunizmus a v niečom ako obete z cudziny importovanej ideológie a politického systému. "Nálady vtedy voči strednej Európe boli pozitívnejšie ako sú dnes. V roku 2019 by zrejme k veľkému tresku nedošlo," spresnil.
Tieto nálady majú vplyv aj na ďalšie rozširovanie EÚ, o krajiny západného Balkánu, ktoré je podľa neho aj v záujme SR.
"Platí, že ak chceme vytvoriť podmienky pre ďalšie rozšírenie, tak sa treba zamyslieť nad tým čo sa nepodarilo vo vzťahoch medzi strednou a západnou Európou od roku 2004. Ako k tomu došlo, že na Západe narastá pocit, že rozšírenie spred 15 rokov bolo chybou?" uviedol Valášek. Podľa neho treba investovať do lepšieho spoznávania sa, vedieť viac o sebe, o kultúre a tradíciách, lebo "ak sa dobre nepoznáme, sme skôr ochotní uveriť rôznym fámam a mýtom". To teraz cítiť napríklad pri diskusiách na úrovni EÚ o migrácii či o dodržiavaní vlády práva.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
