Brusel 24. júna (TASR) - Júnový summit EÚ (24. - 25.6.) vrátil do diskusií lídrov viaceré témy, rezonovať však bude riešenie dopadov koronakrízy, očkovanie a diskusie sa po dlhšom čase zamerajú aj na vonkajšie príčiny migrácie. Pre TASR to uviedla vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Petra Vargová.

"Debata (o migrácii) je nastavená tak, aby išlo o konštruktívne výmeny názorov, čo Slovensko víta. Dúfam, že sa v tejto agende pohneme dopredu, pretože migrácia jednoducho nezmizne," povedala Vargová.

Návrhy záverov summitu naznačujú, že to nemá byť "rozdeľovacia" téma. Pred summitom zazneli hlasy niektorých väčších krajín EÚ, aby tie krajiny, ktoré nechcú na svojom území migrantov, pomáhali riešiť situáciu inými spôsobmi. To pripomína návrh o flexibilnej solidarite, ktorý presadzovalo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2016.

"Pri relokáciách migrantov aj juhoeurópske krajiny a určite aj Nemecko pochopili, že to nie je na programe dňa. Skôr sa budú hľadať iné cesty, ako pomôcť záťaži spôsobenej migrantmi v krajinách, ktoré sú migráciou najviac skúšané. Verím, že táto téma už nikdy nebude nastavená tak, aby sa Únia musela opäť rozdeliť, aby to bol boj medzi členskými krajinami," uviedla Vargová.

Foto: TASR/AP

Politickí lídri si podľa nej vypočujú stanovisko Európskej komisie o schvaľovaní národných plánov obnovy a odolnosti. Tieto plány ešte musia odobriť aj členské štáty, k čomu v prvej skupine dôjde už počas rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin) 13. júla v Bruseli.

"Prvé krajiny by mohli začať čerpať tie prostriedky už v lete. Dúfame a veríme, že aj Slovensko, ktoré medzi prvými predložilo svoj národný plán, bude v prvej skupine, ktorá sa bude schvaľovať ministrami financií," uviedla Vargová. Spresnila, že ministri sa zamerajú najmä na to, či národné plány dodržiavajú odporúčania eurokomisie v rámci európskeho semestra a tiež na pomer medzi reformami a investíciami. "Je dôležité, aby to neboli len peniaze do infraštruktúry, ale aby boli súčasťou štrukturálnych reforiem. Toto bude zrejme v hľadáčiku ministrov z krajín označených ako šetrné pri krajinách, ktoré budú čerpať veľké objemy peňazí."

Podľa Vargovej diskusie o očkovaní a covid pasoch, ktoré majú platiť od 1. júla, budú aj diskusiami o letnej dovolenkovej sezóne, lebo sa očakáva vyššia miera cestovania. Lídri chcú, aby tieto osvedčenia boli funkčné od 1. júla, lebo umožnia nielen voľný, ale do istej miery aj kontrolovaný pohyb cestujúcich. Zároveň však rátajú s mechanizmom záchrannej brzdy. Členské krajiny v prípade zhoršenia pandemickej situácie v niektorých regiónoch majú právo sprísniť opatrenia na svojich hraniciach a požadovať od prichádzajúcich testovanie prípadne aj karanténu.

"Výzva na očkovanie je stále aktuálna, nakoľko sme v EÚ nedosiahli cieľ 70-percentnej miery zaočkovanosti. Debaty sa ale už točia aj okolo potreby očkovania detí od 12 rokov, na čo by mala mať EÚ vyhradené vakcíny, a zrejme sa čoskoro na pretras dostane aj otázka preočkovávania už zaočkovaných osôb. Zatiaľ chýbajú presné vedecké informácie, o akú dobu by malo ísť," konštatovala Vargová.

Dodala, že aj júnový summit potvrdí solidaritu EÚ s tretími krajinami v boji proti pandémii, pričom platí, že Únia chce do konca roka darovať najmenej 100 miliónov vakcín chudobnejším krajinám.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)