Brusel 25. mája (TASR) - Slovensko chce v rámci diskusií na prebiehajúcom summite EÚ upozorniť na to, že ambície v oblasti znižovania skleníkových plynov treba napĺňať rozumne a s ohľadom na ich vplyvy na obyvateľstvo. V rozhovore pre TASR to uviedla vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Petra Vargová v súvislosti s jednou z hlavných tém utorňajšieho mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli.
Diskusie o klíme sú zamerané na pripravovaný rozsiahly legislatívny balík Európskej komisie (Fit-For-55), ktorý chce exekutíva EÚ predstaviť v lete tohto roku. Premiéri a prezidenti dostali možnosť predstaviť svoje kľúčové priority a tiež obavy týkajúce sa tejto oblasti.
Podľa jej slov nový legislatívny balík, ktorý by eurokomisia mala predložiť v polovici júla nadväzuje na Európsky zákon o klíme zo začiatku marca tohto roka, podľa ktorého by emisie CO2 do roku 2030 mali klesnúť minimálne o 55 percent v porovnaní so stavom z roku 1990.
"Na to, aby sme to dokázali, musíme prehodnotiť zákony, ktoré už máme, s určitou mierou ambícií a cieľov. Komisia príde s návrhmi ako zvýšiť tieto ambície. A tu sú obavy členských krajín, ktoré tvrdia, že ambície treba napĺňať v rozumnej miere, aby nemali zásadné negatívne sociálne dopady na obyvateľstvo a že treba brať do úvahy aj národné špecifiká v oblasti priemyslu," uviedla veľvyslankyňa SR pri EÚ.
Slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) prišiel podľa nej do Bruselu s návrhom na určitú opatrnosť v napĺňaní týchto ambícií, aby bolo možné zohľadniť vplyvy znižovania emisií napríklad aj vytvorením opatrení na celoeurópskej úrovni a následne aj na úrovni jednotlivých členských štátov.
Slovenský premiér Eduard Heger odpovedá na otázky novinárov počas príchodu na mimoriadny summit členských štátov EÚ v Bruseli v pondelok 24. mája 2021.Foto: TASR/AP
Slovensko by podľa Vargovej privítalo, keby sa v záveroch summitu - ak sa na nich lídri dohodnú - bola aj zmienka o modernizačnom fonde pre členské krajiny z východnej a strednej Európy, ktoré majú v rámci EÚ nižšie príjmy. Tieto krajiny majú obavy, že znižovanie emisií a požadovanú modernizáciu priemyslu budú znášať ťažšie ako rozvinutejšie krajiny a preto apelujú na Európsku komisiu, aby prijala rozhodnutie o navýšení objemu modernizačného fondu. Ten je tvorený príjmami vygenerovanými systémom obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS). V súčasnosti ide o odvody vo výške dvoch percent z predaja emisných povoleniek, cieľom tzv. kohéznych krajín je, aby sa výška týchto podvodov prinajmenšom zdvojnásobila.
