Bratislava 2. novembra (TASR) - Spolok slovenských žien Živena oslavuje 145. výročie svojho založenia. Slávnostné podujatie pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku sa uskutoční v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave, pričom scenár napísal Milan Lasica. Jeho manželka Magdaléna Vášáryová stojí na čele Živeny takmer rok a v rozhovore pre TASR priznáva, že aj s cieľom dosiahnuť lepšie financovanie spolku zrejme skončí v roku 2016 v politike.

Živena oslavuje 145 rokov svojho založenia. Myslíte si, že má tento spolok aj dnes svoj význam?

Myslím si, že 21. storočie je pre štáty, ktoré sa budú chcieť rozvíjať, storočím žien. Neexistuje prosperujúci moderný štát, ktorý by zatváral ženy do kuchyne a znemožňoval im uplatňovanie ich talentov. Problémov, ktoré ženy majú aj v slovenskej spoločnosti, je stále enormne veľa.

Hovoríte, že ženy musia nastúpiť. Kam?

Musia vyjsť z tieňa, aby ovplyvňovali smerovanie štátu. Ženy produkujú myšlienky, riešenia určitých problémov. Živena má štyri ciele, sú to udržiavanie tradícií, podpora vzdelávania, zlepšenie postavenia ženy v spoločnosti a podpora kreatívnych žien. Každá žena musí byt dvakrát lepšia, ak chce dosiahnuť to, čo muži a preto potrebuje podporu.

Na presadenie svojich cieľov potrebujete istú silu. Koľko vás je?

Tisíc. Historicky bolo najviac členov v období, keď mala Živena 39 organizácií, z ktorých každá mala minimálne 150 až 200 členiek.


Je tisíc členov dosť?

Nie. Len za posledného jeden a pol mesiaca pribudla nová organizácia v Jelšave a ďalšia vzniká v Sučanoch. Chceli by sme však viac, najmä mladých žien, z určitých profesijných skupín.


Na čele Živeny stojíte takmer rok. Čo ste za ten čas zmenili?

Okrem iného máme nové stanovy, tie staré boli ešte z roku 1990. Keďže parlament odvtedy prijal pre MVO nové zákony, prispôsobili sme ich dobe. Máme aj nový organizačný poriadok.

Na oslavu 145. výročia založenia Živeny ste pozvali viaceré osobnosti zo zahraničia. Znamená to, že činnosť spolku rozvíjate aj na medzinárodnej úrovni?

Chodievam na stretnutia EPP Women (Ženy Európskej ľudovej strany), najsilnejšieho európskeho zoskupenia žien. Pozvala som na oslavu jeho dlhoročnú predsedníčku Doris Pack, ktorá príde z Berlína. Živena nikdy nebola len regionálnym slovenským spolkom, mala tri alebo štyri odnože v Amerike, v Británii, vo Francúzku aj v Českej republike.

Ste aj politička. Ako chce Živena vplývať na politiku?

Chceme byť hlasom, ktorý bude pripomienkovať všetky zákony bezprostredne sa dotýkajúce života žien a detí. Teda všetko, čo sa napríklad týka vzdelávania, zdravia, schopnosti robiť kariéru, problematiky senioriek a postavenia učiteliek či zdravotných sestier.

Živena vznikla vďaka mužom. Ako dnes spolupracujete s mužmi?

Živenu založili štyria muži na pôde Matice slovenskej. Aj dnes sme otvorení pre mužov, ktorí sú dostatočne moderne mysliaci a uvedomujú si, že aj oni musia prispieť k tomu, aby tých 52 percent obyvateľstva ženského pohlavia získalo rovnocennejšie postavenie. Veď tým pomôžu Slovensku.

Máte aj mužských členov?

Máme. Ja som predsedníčka Ústredia Živeny, ktoré nemá členskú základňu. Členky sú združené v miestnych odboroch a v nich sú aj muži.


Aj scenár oslavy 145. výročia Živeny písal muž, váš manžel Milan Lasica. Je aj on členom?

Zatiaľ ešte nie, ale podporuje ma a dúfam, že sa stane členom. Poprosila som ho, aby scenár napísal, lebo nechcem, aby oslava bola príliš oficiózna, ale skôr v podobe 60-minútovej inscenácie o Živene.

Majú sa čo slovenské ženy podučiť od mužov?

Napríklad solidarity. Muži sú v istom zmysle solidárnejší ako ženy. Ale ideme dopredu. Prvá maturantka bola v Lučenci v roku 1921, čo nie je ani sto rokov a dnes majú ženy štatisticky vyššie vzdelanie ako muži. Je dokázané, že o tom, akou cestou a ako intelektuálne rozvinutým životom budú žiť naše deti, do veľkej miery rozhodujú matky. Okrem iných cieľov sme sa rozhodli prispieť k vydaniu knihy o histórii Slovenska z pohľadu žien.


Vaše prvé volebné obdobie na čele spolku potrvá ešte tri roky. Kde chcete mať Živenu v roku 2017?

Foto: TASR/Pavol Funtál

O tri roky by som chcela, aby na Slovensku bolo minimálne 25 silných miestnych odborov po celej krajine. Chcem, aby rozoznateľnosť Živeny bola veľká. Aby to bola živá organizácia. Chcem, aby vznikli aj dva či tri odbory v zahraničí a chcela by som od živeniarok mandát na vyjadrovanie sa k určitým problémom. Budem sa snažiť, aby mladé dizajnérky pomohli ženám v Živene, zaoberajúcim sa starými tradičnými technikami, vytvárať umelecky hodnotné moderné výrobky. A veľmi by som si priala, aby náš hlas jasne zaznel pri reformách školstva a vzdelávania. Bola by som rada, keby vyšiel náš pilotný projekt v Pezinku, ktorý je nastavený na nový spôsob komunikácie živeniarok a dospelých žien z rómskej komunity.

Ako riešite financovanie?

Počítame s tromi zdrojmi financií: štátny rozpočet - peniaze musíme použiť na záchranu historicky a kultúrne hodnotného archívu Živeny a obnovili by sme aj knižnicu Živeny. Vlastníme v Martine školskú budovu, ktorú treba zrekonštruovať. Matica slovenská, naša súputníčka, dostáva ročne 1,5 milióna eur, my nedostávame nič. Druhým zdrojom by mali byť súkromní podporovatelia, priatelia Živeny, ktorí by podporili Ústredie Živeny. Ako tretí zdroj sú granty na projekty. Uvidíme, ako skončí podpora občanov cez 2 percentá z daní. Podľa dnešnej vlády by tento spôsob angažovania sa občanov v prospech občianskej spoločnosti mal zaniknúť.

Dá sa to skĺbiť s politikou?

Na to, aby som získala pre Živenu financie, musím pravdepodobne odísť z politiky.