Bratislava/Trnava 26. februára (TASR) – Spoločný výskum spájajúci biológiu netopierov, umelú inteligenciu a robotiku rozbehli vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou (STU) v Bratislave a Univerzitou sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave.

Myšlienka vznikla v Ústave ekológie lesa SAV, kde vedci objavili pri skúmaní stromových netopierov zaujímavý mechanizmus transferu informácií. Jeho vlastnosti majú veľký potenciál využitia v rôznych oblastiach vedy a techniky. Kolektív spolupracovníkov predstavil minulý týždeň v Ústave informatiky SAV úvodné výsledky spolupráce - prvú verziu simulačného modelu SkyBat. Informovala o tom riaditeľka ústavu Ivana Budinská.

Výskum interdisciplinárneho tímu, ako uviedla, sa orientuje na tri hlavné línie. Prvou je samotný biologický výskum a jeho podpora pomocou počítačového modelu. "Model SkyBat v sebe zahŕňa doposiaľ získané poznatky o správaní netopierov a už teraz je zrejmé, že dokáže dostatočne presne zrkadliť dynamiku pohybu skupiny netopierov pozorovanú v prírode. Je totiž pevne zasadený vo fyzickej realite, používa priestor vo forme krajiny a rýchlosť zmien parametrov založených na princípoch letu živých zvierat," konštatovala. Tento model sa bude môcť využívať okrem iného na overovanie hypotéz fungovania niektorých mechanizmov, v konečnom dôsledku bude prospešný aj pre ekológiu, pretože umožní včas detekovať zmeny v ekosystémoch a reagovať na ne.

Ďalšia línia súvisí podľa Budinskej s jedinečnými vlastnosťami pozorovaného správania netopierov, ktoré odzrkadľuje schopnosť skupiny plniť úlohy nad rámec schopností jednotlivcov. "Ide napríklad o hľadanie neznámeho cieľa, presúvanie sa z jedného bodu do druhého bez hierarchického riadenia pomocou vodcu, ako aj schopnosť skupiny integrovať sa po predchádzajúcej úplnej dezintegrácii na jednotlivcov (tzv. fission-fusion dynamika). Tento mechanizmus využívajú aj iné živočíšne druhy. Skupina jedincov sa zhromažďuje na miestach, kde prečká spoločne noc (resp. deň v prípade netopierov) a počas lovu sa rozdelí na jednotlivcov alebo menšie skupiny," uviedla. Priame využitie poznatkov z toho je možné napríklad pri záchranných operáciách, vyhľadávaní potenciálne nebezpečných oblastí a následnej eliminácii rizika. Treťou významnou líniou tohto integrovaného výskumu je vývoj pokročilých systémov zberu terénnych dát.

Výsledky získané z doterajšieho výskumu ukazujú veľký potenciál, avšak na to, aby sa ho podarilo rozvinúť, je potrebná ďalšia práca v teréne a získanie väčšieho množstva údajov o pohybe celej kolónie netopierov. Zbieranie dát je náročný proces, ktorý si vyžaduje investície do vhodného monitorovacieho systému a tiež množstvo ľudskej práce. Kolektív výskumníkov verí, že sa im podarí získať finančnú podporu na tento ojedinelý výskumný projekt.