Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bražinová si myslí, že aktuálne je dôležité úplne zamedziť tomu, aby sa ľudia stretávali. Masovým celoplošným testovaním sa robí presný opak, tvrdí.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) - Epidemiologička Alexandra Bražinová, biochemik Pavol Čekan a ani virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied nepovažujú celoplošné testovanie antigénovými testami na nový koronavírus na území celého Slovenska, ktoré v pondelok (11. 1.) avizoval premiér Igor Matovič (OĽANO), za správny krok. Zhodli sa na tom počas online diskusie o očkovaní, ktorú organizoval predseda strany Spolu Juraj Hipš.
"Som stále presvedčený, že plošné testovanie antigénovými testami má svoj zmysel v tých najviac postihnutých regiónoch, ale súbežné celoplošné testovanie z môjho pohľadu je neefektívne," povedal Klempa s tým, že práve v postihnutých regiónoch má byť niekoľkokrát opakované. Uvažuje aj nad tým, či týždňové rozstupy nie sú priveľké.
Bražinová tak isto zdôraznila, že nie je za celoplošné celoslovenské testovanie. Odôvodňuje to tým, že negatíva spojené s takýmto testovaním prevažujú nad benefitmi jednorazového zachytenia veľkého počtu infikovaných. "Je to veľmi náročná logistika. Bolo by na to potrebné obrovské množstvo ľudí, veľké množstvo zdravotníkov, ktorí sú teraz maximálne vyťažení. Sú potrební v nemocniciach a v ambulanciách. Ak dávať nejakú prioritu, tak očkovaniu, nie celoplošnému testovaniu," komentovala. Myslí si, že aktuálne je dôležité úplne zamedziť tomu, aby sa ľudia stretávali. Masovým celoplošným testovaním sa robí presný opak, tvrdí.
Čekan poukázal v tejto súvislosti na testovania, ktoré sa počas uplynulého víkendu realizovali v Košiciach, Nitre a v Púchove. Podľa jeho slov jeho výsledky ukázali na regionálne rozdiely pozitivity v rámci Slovenska. Problémom je podľa neho britský variant nového koronavírusu. Uviedol, že podľa vedcov z Veľkej Británie je tento typ infekčnejší až o 70 percent. Rozšírený je podľa neho vo viacerých častiach Slovenska.
"Myslím si, že prevalencia britského kmeňa by mala úplne zmeniť pohľad, v akej situácii sa nachádzame, pretože zrazu je tu úplne iná situácia, aká tu bola v októbri," doplnil s dôvetkom, že práve tento typ predstavuje veľké nebezpečenstvo.
Zmysel tak isto vidí v testovaní v niektorých regiónoch. Poukázal aj na to, že existujú štúdie, ktoré hovoria o tom, že testovanie v intervale troch či štyroch dní odhalí prípadnú falošnú negativitu testov. Keďže virálna nálož pri britskom kmeni nového koronavírusu je oveľa vyššia, antigénové testy by ich vedeli oveľa ľahšie zachytiť. Oveľa vyššie je však podľa vedca aj riziko infekcie pri odbere a testovaní. Zmysel vidí v testovaní vo veľkých prevádzkach, kde sa dajú dodržať veľké rozstupy a kde je vyššia šanca eliminovať prípadnú infekciu. Pochybnosti v ňom vzbudilo aj to, že aktuálne je zima, testovať sa preto musí v interiéri, kde sa kúri. Poznamenal, že práve suchý vzduch môže byť prostredím vhodným pre šírenie nového koronavírusu.
"Som stále presvedčený, že plošné testovanie antigénovými testami má svoj zmysel v tých najviac postihnutých regiónoch, ale súbežné celoplošné testovanie z môjho pohľadu je neefektívne," povedal Klempa s tým, že práve v postihnutých regiónoch má byť niekoľkokrát opakované. Uvažuje aj nad tým, či týždňové rozstupy nie sú priveľké.
Bražinová tak isto zdôraznila, že nie je za celoplošné celoslovenské testovanie. Odôvodňuje to tým, že negatíva spojené s takýmto testovaním prevažujú nad benefitmi jednorazového zachytenia veľkého počtu infikovaných. "Je to veľmi náročná logistika. Bolo by na to potrebné obrovské množstvo ľudí, veľké množstvo zdravotníkov, ktorí sú teraz maximálne vyťažení. Sú potrební v nemocniciach a v ambulanciách. Ak dávať nejakú prioritu, tak očkovaniu, nie celoplošnému testovaniu," komentovala. Myslí si, že aktuálne je dôležité úplne zamedziť tomu, aby sa ľudia stretávali. Masovým celoplošným testovaním sa robí presný opak, tvrdí.
Čekan poukázal v tejto súvislosti na testovania, ktoré sa počas uplynulého víkendu realizovali v Košiciach, Nitre a v Púchove. Podľa jeho slov jeho výsledky ukázali na regionálne rozdiely pozitivity v rámci Slovenska. Problémom je podľa neho britský variant nového koronavírusu. Uviedol, že podľa vedcov z Veľkej Británie je tento typ infekčnejší až o 70 percent. Rozšírený je podľa neho vo viacerých častiach Slovenska.
"Myslím si, že prevalencia britského kmeňa by mala úplne zmeniť pohľad, v akej situácii sa nachádzame, pretože zrazu je tu úplne iná situácia, aká tu bola v októbri," doplnil s dôvetkom, že práve tento typ predstavuje veľké nebezpečenstvo.
Zmysel tak isto vidí v testovaní v niektorých regiónoch. Poukázal aj na to, že existujú štúdie, ktoré hovoria o tom, že testovanie v intervale troch či štyroch dní odhalí prípadnú falošnú negativitu testov. Keďže virálna nálož pri britskom kmeni nového koronavírusu je oveľa vyššia, antigénové testy by ich vedeli oveľa ľahšie zachytiť. Oveľa vyššie je však podľa vedca aj riziko infekcie pri odbere a testovaní. Zmysel vidí v testovaní vo veľkých prevádzkach, kde sa dajú dodržať veľké rozstupy a kde je vyššia šanca eliminovať prípadnú infekciu. Pochybnosti v ňom vzbudilo aj to, že aktuálne je zima, testovať sa preto musí v interiéri, kde sa kúri. Poznamenal, že práve suchý vzduch môže byť prostredím vhodným pre šírenie nového koronavírusu.
