Bratislava 24. septembra (TASR) - Otázkou, nakoľko je možné, aby počítačový algoritmus zo vzorky písma odhalil, či dieťa môže byť dysgrafické, sa aktuálne zaoberajú Marek Dobeš zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) a Peter Drotár z Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.

"Dysgrafia je porucha písania, keď človek píše málo čitateľne, mýli si písmená alebo je jeho písomný prejav inak skreslený. Keďže písanie je silnou súčasťou našej kultúry a v školách sa mu venuje mnoho pozornosti, deti s dysgrafiou môžu mať problémy v akademickom živote. Navyše, tieto problémy sa môžu ďalej premietať do ich celkovej spokojnosti v škole i v súkromnom živote," povedal Dobeš. Práve preto je včasná diagnostika dysgrafie podľa vedca veľmi dôležitá.

V súčasnosti sa diagnostika dysgrafie vykonáva profesionálmi. To však znamená, že ich počet je obmedzený a neumožňuje vyšetriť každé dieťa. Takto sa môže stať, že dieťa, ktoré dysgrafiou trpí, ju nemusí mať diagnostikovanú, a preto sa môže stretávať v školskej praxi s problémami. "Tu prichádzajú na scénu počítačové algoritmy. Pokroky v počítačovej vede umožňujú, že počítače vedia spracovávať údaje z reálneho sveta a klasifikovať ich s podobnou, niekedy i vyššou presnosťou ako ľudia. Používajú sa napríklad pri diagnostike nádorov z RTG snímok či analýze výstupov z magnetickej rezonancie," poznamenal Dobeš.

Pri skríningu dysgrafie dieťa napíše niekoľko viet na papier, ktorý je položený na to prispôsobenom tablete. Tablet uloží nielen samotný grafický prejav. Sleduje, ako dlho dieťa píše, aké prestávky robí, ako silno tlačí na podložku, do akej výšky zdvíha pero a ďalšie údaje. "Následne algoritmus porovná hodnoty týchto parametrov s hodnotami, ktoré mu boli v minulosti prezentované. V priebehu niekoľkých sekúnd vyjadrí pravdepodobnosť, s akou môže mať dieťa dysgrafiu. Ak je táto pravdepodobnosť dosť vysoká, rodičom dieťaťa sa môže odporučiť návšteva odborníka. Takýmto spôsobom je možné vyšetriť oveľa viac detí a umožniť im včasnú liečbu tejto poruchy," dodal vedec.

Výskum je vo fáze testovania jednotlivých algoritmov a predbežné výsledky ukazujú, že ich predikčná sila sa pohybuje okolo hodnoty 80. Realizovaný je v rámci grantov Agentúry na podporu výskumu a vývoja "Počítačový systém podpory rozhodovania pre hepatálnu encefalopatiu" a VEGA "Počítačový model integrácie chemosenzorických modulov a motorického modulu neurónovej siete C. Elegans".