Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odborníci zatiaľ nevedia určiť, aké sú bezpečné dávky LSD, ako dlho je možné drogu podávať, či aké kritériá zvoliť pre výber pacientov.
Autor TASR
Bratislava 15. augusta (TASR) – Výskumníci vo svete skúmajú v súčasnosti možné pozitívne účinky drogy LSD pri liečbe depresií, úzkosti, alkoholizmu, nikotinizmu či posttraumatickej stresovej poruchy. Problémom je, že štúdie sú finančne i metodologicky náročné. „Môžu si ich dovoliť len najväčšie farmaceutické firmy. Vyvinutie nového lieku stojí zhruba 3 miliardy amerických dolárov,“ povedal riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) v Bratislave Ľubomír Okruhlica na štvrtkovej tlačovej konferencii.
Odborníci zatiaľ nevedia určiť, aké sú bezpečné dávky LSD, ako dlho je možné drogu podávať, či aké kritériá zvoliť pre výber pacientov. „Tiež je ťažké zistiť, aké sú dlhodobé negatívne následky. Robia sa až postregistračné štúdie, ktoré sledujú, či droga nespôsobuje nejakú zdravotnú komplikáciu či kardiovaskulárne problémy,“ tvrdí Okruhlica. Tiež treba určiť riziko zdravotných komplikácií v kombinácii LSD s inými látkami.
Podľa dohovoru Organizácie Spojených národov a slovenských zákonov LSD patrí do skupiny najprísnejšie kontrolovaných látok. „Jeho držanie, výroba a distribúcia sú trestné, avšak užívanie drogy trestné nie je,“ priblížil Okruhlica. Rovnako sa netrestá ani výroba a použitie LSD len na výskumné účely.
Jej výhodou ako možného lieku by podľa Okruhlicu bolo to, že LSD nevyvoláva závislosť. Pri liečbe by tiež bolo len malé riziko smrteľnej komplikácie. Halucinogénna droga však môže vyvolať vážnu duševnú poruchu, napríklad schizofréniu. „Na vznik schizofrénie má vo svete predispozíciu približne 15 percent ľudí,“ priblížil odborník. Pod vplyvom LSD tiež hrozí sebapoškodzovanie a to, že človek sa dostane do prostredia, v ktorom sú aj iné nebezpečné drogy.
Podľa Okruhlicu sa výskumy LSD alebo ďalších halucinogénnych drog, napríklad extázy, ako liečiva realizujú napríklad na klinike v Zürichu vo Švajčiarsku či vo viacerých klinikách v Spojených štátoch amerických. Zatiaľ nie sú vo fáze klinického skúšania na pacientoch.
LSD patrí do skupiny halucinogénnych drog, ktoré skresľujú vnemy a výrazne menia náladu človeka. Faktom zostáva, že aj iné lieky obsahujú psychoaktívne látky, ako napríklad morfín.
Na Slovensku sa pre problémy s halucinogénmi v roku 2018 liečili štyria ľudia, pričom celkový počet liečených závislostí od drog bol 3038. „Najčastejšie ide o závislosť od pervitínu,“ povedala vedúca Inštitútu drogových závislostí CPLDZ Zuzana Kamendy.
Odborníci zatiaľ nevedia určiť, aké sú bezpečné dávky LSD, ako dlho je možné drogu podávať, či aké kritériá zvoliť pre výber pacientov. „Tiež je ťažké zistiť, aké sú dlhodobé negatívne následky. Robia sa až postregistračné štúdie, ktoré sledujú, či droga nespôsobuje nejakú zdravotnú komplikáciu či kardiovaskulárne problémy,“ tvrdí Okruhlica. Tiež treba určiť riziko zdravotných komplikácií v kombinácii LSD s inými látkami.
Podľa dohovoru Organizácie Spojených národov a slovenských zákonov LSD patrí do skupiny najprísnejšie kontrolovaných látok. „Jeho držanie, výroba a distribúcia sú trestné, avšak užívanie drogy trestné nie je,“ priblížil Okruhlica. Rovnako sa netrestá ani výroba a použitie LSD len na výskumné účely.
Jej výhodou ako možného lieku by podľa Okruhlicu bolo to, že LSD nevyvoláva závislosť. Pri liečbe by tiež bolo len malé riziko smrteľnej komplikácie. Halucinogénna droga však môže vyvolať vážnu duševnú poruchu, napríklad schizofréniu. „Na vznik schizofrénie má vo svete predispozíciu približne 15 percent ľudí,“ priblížil odborník. Pod vplyvom LSD tiež hrozí sebapoškodzovanie a to, že človek sa dostane do prostredia, v ktorom sú aj iné nebezpečné drogy.
Podľa Okruhlicu sa výskumy LSD alebo ďalších halucinogénnych drog, napríklad extázy, ako liečiva realizujú napríklad na klinike v Zürichu vo Švajčiarsku či vo viacerých klinikách v Spojených štátoch amerických. Zatiaľ nie sú vo fáze klinického skúšania na pacientoch.
LSD patrí do skupiny halucinogénnych drog, ktoré skresľujú vnemy a výrazne menia náladu človeka. Faktom zostáva, že aj iné lieky obsahujú psychoaktívne látky, ako napríklad morfín.
Na Slovensku sa pre problémy s halucinogénmi v roku 2018 liečili štyria ľudia, pričom celkový počet liečených závislostí od drog bol 3038. „Najčastejšie ide o závislosť od pervitínu,“ povedala vedúca Inštitútu drogových závislostí CPLDZ Zuzana Kamendy.
