Bratislava 17. decembra (TASR) - Vedci z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV) sledovali literárny žáner kázne, ktorý podľa nich tento rok dostal nový rozmer v súvislosti s novým koronavírusom. Poukázali na to, že i v minulosti ľudia očakávali od autorít usmernenia, no niekedy dochádzalo aj k zneužívaniu homiletiky na mocenské a politické účely. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.

Eva Palkovičová z Ústavu slovenskej literatúry SAV komentovala, že pre veriacich boli kázne často ojedinelou možnosťou vytrhnutia z každodennej práce, nadviazania kontaktu s vedami či umením, formovania ich estetického či morálneho úsudku.

"V textoch kázní sa totiž odráža dobová úroveň poznania, témy rezonujúce v spoločnosti či dobovo príznačné morálne i estetické hodnoty. Kazatelia mali príležitosť oboznámiť veriacich s aktuálnymi udalosťami v krajine, tiež ich nabádať k lojalite či odporu k štátnemu aparátu, výchovne či didakticky na nich vplývať," povedala.

Podľa vedkyne však kázne niekedy aj burcovali voči nepriateľovi, nech bolo za nepriateľa označené čokoľvek. Napríklad mohlo ísť o konkurenčné vierovyznanie, inú etnickú či jazykovú skupinu, vylúčené kultúrne praktiky či nenáležité politické názory. V kázňach a rečníckych prejavoch podľa jej slov zostali stabilne prítomné od stredoveku až po súčasnosť rétorické a štylistické postupy.

Tie sa podľa slov vedkyne v rukách či ústach zdatných rečníkov môžu stať mocnými zbraňami zasahujúcimi nielen každodennosť bežného človeka, ale ovplyvňujú aj dejinné udalosti a spôsob, akým ich spoločnosť vníma a hodnotí.

Téme kazateľstva sa venovala online konferencia Kázne a reči II - Kazateľstvo v čase krízy, ktorú pod organizačným vedením vedeckých pracovníkov Eriky Brtáňovej a Daniela Soukupa usporiadal Ústav slovenskej literatúry SAV v spolupráci s Ústavom pre českú literatúru Akadémie vied Českej republiky na prelome novembra a decembra.