Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čítaním kníh podľa Oľgy Zápotočnej deti vychovávame, obohacujeme a kultivujeme ich emócie, utvárame a upevňujeme dlhodobý vzťah a záujem o čítanie.
Autor TASR
Bratislava 22. decembra (TASR) - Význam čítania vo vývine dieťaťa je nesmierne veľký, tvrdia to vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Poukázali pritom na knihu ako na jeden z najtradičnejších darčekov, ktoré sa zvyknú dávať pod vianočný stromček.
"Dnes sú tieto múdre zvyky a tradície, ktoré sa intuitívne odovzdávali z pokolenia na pokolenie, už aj predmetom vedeckého bádania. Výsledky výskumov potvrdzujú, že čítanie kníh má vo vývine dieťaťa ničím nezastupiteľný význam, prospieva a je zdrojom vývinu prakticky všetkých oblastí detskej psychiky. Jeho rozvojový potenciál je preukázaný osobitne vo vzťahu k vývinu reči a poznávaniu jazyka. Ruka v ruke s jazykom sa však formujú aj poznávacie funkcie a myslenie, dieťa napreduje v kognitívnom vývine, poznáva svet okolo seba a prostredníctvom literatúry najmä svet ľudí," povedala Oľga Zápotočná z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Čítaním kníh podľa nej deti vychovávame, obohacujeme a kultivujeme ich emócie, utvárame a upevňujeme dlhodobý vzťah a záujem o čítanie.
"Takéto skúsenosti z detstva sú spravidla sprevádzané úspechmi v škole a v ďalšom samostatnom vzdelávaní. Vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktoré čítaním získavame, prispieva k utváraniu pozitívnejšieho sebaobrazu, uspokojivému spoločenskému uplatneniu, duševnej pohode a celkovej kvalite života," poznamenala Zápotočná. Z takýchto poznatkov vychádzajú viaceré projekty Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Jedným z nich bola aj účasť na koncipovaní a vývoji nového štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie, ktorý sa od roku 2016 používa v praxi materských škôl. "Keď tento projekt končí, môžeme povedať, že mnohé z poznatkov, o ktorých tu píšeme, sa potvrdili. Sledovanie výberu detí, ktoré materskú školu navštevujú od roku 2016 ukázalo, že frekvencia, rozsah čítania, či bohaté skúsenosti s čítaním deťom v predškolskom veku majú na sledované ukazovatele významný pozitívny vplyv. Okrem toho, ako veľa a často deťom čítame je však dôležité aj to, čo popritom – okrem čítania – robíme. Aké metodické postupy, sprievodné aktivity, rozhovory podnecované otázkami rôzneho typu počas práce s naratívnymi aj informačnými textami používame," povedala Zápotočná.
Osobitne sa podľa nej vplyv takejto edukácie preukázal na ukazovateľoch porozumenia textu a naratívnej produkcie. Výskum tiež potvrdil, že primeranou metakognitívne zameranou intervenciou, prostredníctvom adekvátnej spätnej väzby sa u detí predškolského veku dá dosiahnuť aj istá miera reflexie správnosti pri posudzovaní svojich odpovedí, respektíve presnosti metakognitívneho monitoringu porozumenia, čo súčasne vedie k zlepšovaniu výkonov.
"Dnes sú tieto múdre zvyky a tradície, ktoré sa intuitívne odovzdávali z pokolenia na pokolenie, už aj predmetom vedeckého bádania. Výsledky výskumov potvrdzujú, že čítanie kníh má vo vývine dieťaťa ničím nezastupiteľný význam, prospieva a je zdrojom vývinu prakticky všetkých oblastí detskej psychiky. Jeho rozvojový potenciál je preukázaný osobitne vo vzťahu k vývinu reči a poznávaniu jazyka. Ruka v ruke s jazykom sa však formujú aj poznávacie funkcie a myslenie, dieťa napreduje v kognitívnom vývine, poznáva svet okolo seba a prostredníctvom literatúry najmä svet ľudí," povedala Oľga Zápotočná z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Čítaním kníh podľa nej deti vychovávame, obohacujeme a kultivujeme ich emócie, utvárame a upevňujeme dlhodobý vzťah a záujem o čítanie.
"Takéto skúsenosti z detstva sú spravidla sprevádzané úspechmi v škole a v ďalšom samostatnom vzdelávaní. Vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktoré čítaním získavame, prispieva k utváraniu pozitívnejšieho sebaobrazu, uspokojivému spoločenskému uplatneniu, duševnej pohode a celkovej kvalite života," poznamenala Zápotočná. Z takýchto poznatkov vychádzajú viaceré projekty Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Jedným z nich bola aj účasť na koncipovaní a vývoji nového štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie, ktorý sa od roku 2016 používa v praxi materských škôl. "Keď tento projekt končí, môžeme povedať, že mnohé z poznatkov, o ktorých tu píšeme, sa potvrdili. Sledovanie výberu detí, ktoré materskú školu navštevujú od roku 2016 ukázalo, že frekvencia, rozsah čítania, či bohaté skúsenosti s čítaním deťom v predškolskom veku majú na sledované ukazovatele významný pozitívny vplyv. Okrem toho, ako veľa a často deťom čítame je však dôležité aj to, čo popritom – okrem čítania – robíme. Aké metodické postupy, sprievodné aktivity, rozhovory podnecované otázkami rôzneho typu počas práce s naratívnymi aj informačnými textami používame," povedala Zápotočná.
Osobitne sa podľa nej vplyv takejto edukácie preukázal na ukazovateľoch porozumenia textu a naratívnej produkcie. Výskum tiež potvrdil, že primeranou metakognitívne zameranou intervenciou, prostredníctvom adekvátnej spätnej väzby sa u detí predškolského veku dá dosiahnuť aj istá miera reflexie správnosti pri posudzovaní svojich odpovedí, respektíve presnosti metakognitívneho monitoringu porozumenia, čo súčasne vedie k zlepšovaniu výkonov.
